Rodný dom Pavla Emanuela Dobšinského v Slavošovciach. Miroslava Spodniaková, Wikimedia Commons
StoryEditor

V rodisku Pavla Dobšinského. Skromný dom v Slavošovciach pripomína tvorcu našich nesmrteľných rozprávok

31.08.2026, 11:15

Bez rozprávok ako Soľ nad zlato, Ako šlo vajce na vandrovku, Nebojsa a mnohých ďalších si detstvo dokáže predstaviť len málokto. Ich zachovanie je zásluhou Pavla Dobšinského, ktorého rodný dom v Slavošovciach sme navštívili, aby sme si priblížili životné osudy tohto zanieteného zberateľa ľudovej slovesnosti.

Keď sa povie obec Slavošovce, mnohým sa vybaví papier. Veď práve tu bol v roku 1817 starý hámor prestavaný na prvý papierenský mlyn a odvtedy sa datuje tradícia výroby papiera v obci. 

Papier sprevádzal aj život jednej z najvýznamnejších osobností slovenského národného obrodenia – Pavla Emanuela Dobšinského. Na papier zapisoval príbehy, povesti a rozprávky, ktoré zachránil pre ďalšie generácie. 

Tentoraz sa preto vydávame do jeho rodného domu v Slavošovciach na východe Slovenska, aby sme sa pozreli na miesto, kde sa začal príbeh muža prezývaného tiež slovenský Homér.

Pavol Emanuel Dobšinský pôvod a rodinné zázemie opísal vo svojom ručne písanom životopise: 

„Narodil som sa vo Veľkých Slavošovciach v stolici gemerskej dňa 16.03.1828 z rodičov otca Pavla, vtedy tamojšieho učiteľa, neskôr slova božieho kazateľa cirkve Sirk-Turčokskej a z matky Zuzany Pauerovej dcéry miestneho kazateľa Božieho slova.“

Zväčšiť fotografiu

   

Rodičia kládli dôraz na vzdelanie

V rodnom dome však Pavol Dobšinský strávil len prvé roky života. Keď mal tri roky, rodina sa presťahovala do Dlhej Vsi a o ďalšie dva roky do Sirku, kde prežil detstvo.   

Tento článok je určený pre predplatiteľov.
Zostáva vám 86% na dočítanie.
menuLevel = 2, menuRoute = history/starsie-dejiny, menuAlias = starsie-dejiny, menuRouteLevel0 = history, homepage = false
31. august 2026 11:17