Má takmer všetko, čo si panovník môže priať. Koruny, kráľovstvá, vládne rozsiahlym územiam v Európe i za Atlantikom, pod palcom má armády, bohatstvo, nehovoriac o autorite muža, ktorého meno pozná celý svet. Napriek tomu je mu už dávno jasné, že ani takáto moc nemusí človeku stačiť na splnenie všetkého, čo si zaumienil.
Karol V. Habsburský, cisár Svätej ríše rímskej, ktorý chcel zjednotiť kresťanský svet a udržať svoje obrovské dedičstvo pohromade, je rozhodnutý definitívne odísť zo scény.
Možno je vyčerpaný, možno frustrovaný, to nevieme. Určite je však chorý, má výraznú nadváhu a dlhé roky ho trápi dna. A nepochybne sa na ňom podpísali aj desaťročia strávené na bojiskách, pri rokovacích stoloch či na cestách.
„Deväťkrát som bol v Nemecku, šesťkrát v Španielsku a sedemkrát v Taliansku. Sem do Flámska som prišiel desaťkrát, štyrikrát som bol vo Francúzsku vo vojne i v mieri, dvakrát v Anglicku a dvakrát v Afrike. Nehovorím o množstve ďalších, menej dôležitých ciest. Osemkrát som sa plavil po Stredozemnom mori a trikrát na moriach pri Španielsku,“ vymenúval vlani na jeseň zhromaždeniu v Bruseli svoje cesty, ktoré absolvoval ako cisár.
Mal vraj vtedy slzy v očiach, oznamoval totiž, že synovi Filipovi prenecháva vládu nad Nizozemskom.
Teraz je august roku 1556, Karol V. je znovu v metropole Flámska a opäť sa pripravuje na abdikáciu. Tentoraz poslednú.
Tento článok je určený pre predplatiteľov.
Zostáva vám 90% na dočítanie.
Zostáva vám 90% na dočítanie.
