Pravekí ľudia (Ilustračný obrázok vygenerovaný AI) AI/HN History
StoryEditor

Sex a rodina našich prapredkov: Ako sa z háremov evolúciou sformovala monogamia a dnešné partnerské vzťahy

01.02.2026, 09:05

Aký sex mali naši prehistorickí predkovia? Je vôbec monogamia, teda rodinné usporiadanie „jeden muž – jedna žena“, ktoré v súčasnosti preferuje výrazná väčšina ľudstva, evolučná výhra? Aké to bývalo pradávno? A aké sexuálne vzťahy vyznávajú naši najbližší príbuzní ľudoopy, teda šimpanzy, gorily a orangutany? „Niektorí dávajú prednosť háremu, iní sú promiskuitní, nájdeme ale aj monogamné usporiadanie,“ hovorí etológ (vedec zaoberajúci sa správaním sa živočíchov) Jan Havlíček z Prírodovedeckej fakulty Univerzity Karlovej, ktorý sa okrem iného zameriava aj na evolúciu ľudskej sexuality.

   

Francúzsky režisér Jean-Jacques Annaud, ktorý má na konte také trháky ako Meno ruže, Nepriateľ pred bránami alebo Medveď, vo filme Boj o oheň farbisto opisuje život pred 80 tisíc rokmi a našich vtedajších prehistorických predkov vykresľuje ako polygamných jedincov, ktorí si v tlupe vzájomne ventilujú svoju sexuálnu túžbu. Je správny tento pohľad na pračloveka? A ak áno, prečo a kedy sme sa väčšinovo posunuli k vzťahom založeným na citovej a sexuálnej väzbe na jedného partnera?

V skutočnosti nevieme ako to v tomto smere presne fungovalo v prehistórii. Nedá sa to priamo overiť ani z archeologických nálezov. Napriek tomu existujú určité vodidlá. Skúsme sa vydať ešte oveľa hlbšie do histórie, k pozostatkom Lucy… (Čiastočne zachovaná, 3,2 milióna rokov stará kostra samice jedného z viac ako desiatich doposiaľ známych druhov australopitekov, čo boli priami „poloopičí“ predkovia všetkých druhov človeka. Lucy byla vysoká asi 105 centimetrov, vážila 28 kilogramov, telo mala výrazne ochlpené a vzhľadom aj veľkosťou mozgu sa skôr podobala súčasným šimpanzom – s výnimkou kostí panvy a nôh, tie boli takmer zhodné s kosťami moderných ľudí a dá sa z nich odvodiť, že väčšinou chodila vzpriamene po dvoch nohách, pozn.red.) Kostra Lucy jasne ukazuje, že pohlavný dimorfizmus (fyzická rozdielnosť vzhľadu oboch pohlaví, pozn. red.) bol u australopitekov oveľa väčší, než je to u dnešných ľudí.

Aký to malo vplyv na ich sexuálne správanie sa?

To môžeme odvodiť z pozorovania iných súčasných živočíšnych druhov. Ak sa samce výrazne líšia od samíc, zodpovedá tomu aj určitý druh sexuálneho spolužitia a preferovaných zvykov.

image

   

Že napríklad jeleň, ktorý má ako samec výrazne iné fyzické znaky, si sám „obhospodaruje“ stádo laní?

Áno. A ešte výraznejšie je to u niektorých morských cicavcov. Napríklad taký tuleň sloní, kde je naozaj značný rozdiel vo veľkosti samca a samíc v jeho háreme. A práve u druhov s takým výrazne rozdielnym vzhľadom pohlavia je typické, že jeden dominantný samec oplodňuje celý rad samíc.   

Tento článok je určený pre predplatiteľov.
Zostáva vám 89% na dočítanie.
menuLevel = 2, menuRoute = history/starsie-dejiny, menuAlias = starsie-dejiny, menuRouteLevel0 = history, homepage = false
05. jún 2026 22:37