Európu považovali za bezbožnú, svoju spásu videli za oceánom. Puritáni začali písať nové dejiny Ameriky

Úmorné čakanie v nich prehlbuje neistotu, pomaly hraničiacu až s beznádejou. Už v júli mali na dvoch lodiach vyplávať od anglických brehov a zamieriť na opačnú stranu Atlantiku, na sever amerického kontinentu. Teraz je takmer polovica septembra a oni ešte stále tvrdnú pri Lamanšskom prielive.

Dvakrát už vyrazili na more a dvakrát sa museli vrátiť, prišli o jedno z plavidiel, museli rozpredať časť zásob, ktoré si nakúpili na cestu, a tie čo im ostali, sa povážlivo míňajú.

„Už niekoľko dní čakáme na priaznivý vietor. Obávam sa, že polovicu proviantu zjeme skôr, ako vyplávame, a ak bude cesta trvať dlho, zásoby nám nevystačia,“ zaznamenáva svoje znepokojenie do denníka 30-ročný William Bradford.

Je jedným z vysťahovalcov, ktorí chcú v Amerike začať nový a ako veria, aj lepší život. Pocit skľúčenosti z možného nedostatku zásob však nie je jediný, ktorý jeho i ostatných sužuje. 

Trojsťažník Mayflower, ktorý ich má do „zasľúbenej zeme“ prepraviť, nikdy neplával cez oceán a vlastne ani nie je určený na prepravu ľudí. Je to menšia nákladná loď, asi 30 metrov dlhá a sotva osem metrov široká, využívaná doteraz na obchodné plavby, najmä na prepravu sudov s vínom z Francúzska.