Decentne upravený, dokonale oblečený, jemne pri tele. Cestuje inkognito. V reštauráciách jedáva sám. Hotelové izby si prenajíma sám. Počíta schody, ktoré vedú ku vchodu pohostinstiev, ochutnáva pokrmy z jedálneho lístka, všíma si ochotu a (ne)vľúdnosť, s akou sa k hosťom správa personál.
Karl Baedeker sa narodil do rodiny kníhkupca a tlačiara v nemeckom Essene. Po štúdiách v Heidelbergu a práci v kníhkupectvách prevzal vydavateľstvo a na základe jeho cestovného sprievodcu „Rheinreise“ (Mainz – Kolín) vydal vlastnú vylepšenú verziu. Tým odštartoval éru prvých „bedekrov“, cestovných sprievodcov z 19. storočia.
Cieľom bolo poskytnúť cestovateľom všetko v „jednom balení“ – trasy aj zádrhy na ceste, ubytovanie, reštaurácie, ceny, tipy aj možnosti dopravy. Súčasťou boli aj skladacie mapy od kartografa Eduarda Wagnera. Spočiatku ich vydával v nenápadných farbách, neskôr presedlal na ikonickú červenú.
Bol pedant, osobne navštevoval miesta a odporúčal len tie, ktoré prešli jeho precíznou kontrolou. Odmietal akékoľvek úplatky, ktoré mu ponúkali, aby zahrnul objekty do svojich sprievodcov.
K predchodcom Baedekrových sprievodcov môžeme zaradiť periplusy, staroveké námorné cestopisy a navigačné príručky, ktoré opisovali pobrežie, vzdialenosti, orientačné body, obchodné miesta a prístavy. Slúžili ako praktické pomôcky pre moreplavcov, obchodníkov a vojenské flotily.
V neskoršom 19. storočí sa cestopisy tešili obľube najmä v Anglicku. Bol to však Karl Baedeker, kto ponúkol cestovaniu chtivým dobrodruhom všetko „pokope“.
Tento článok je určený pre predplatiteľov.
Zostáva vám 86% na dočítanie.
Zostáva vám 86% na dočítanie.
