Hodokvas ako zámienka pre masaker. Vládnuca dynastia sa trikrát pokúsila vyvraždiť celý konkurenčný rod

Jeden z príbehov, ktorý sa výnimočne nekončí smrťou, je pomerne neznámy kúsok známeho prvorepublikového podvodníka Harryho Jelínka.

Preslávil sa hlavne tým, že sa mu takmer podarilo predať Američanom Karlštejn, keď sa vydával za jeho majiteľa, v Prahe sa mu však podarilo predať jednému dôverčivému Čechoameričanovi celú električkovú linku číslo 1. Na to mu stačilo len podplatiť sprievodcu, ktorý ho, samozrejme, tituloval ako riaditeľa.

Dokážete sa vcítiť do spôsobu myslenia takého kupca? Kupovať električkovú linku je predsa úplná blbosť.

Vychádzajte z toho, že v Amerike alebo v Británii boli súkromné linky bežné a Harry Jelínek musel byť veľmi presvedčivý. A ten kupec? Takmer za všetkým stojí chamtivosť. Len čo ide o peniaze, mnoho ľudí prestane uvažovať rozumne. Podľa mňa jeden z mála morálnych rozmerov podvodu spočíva v tom, že trestá ľudskú chamtivosť – a človek chamtivý byť nemá. Nehovorím, že by sa v tom mali podvodníci podporovať, ale z istého pohľadu je to správna vec, pretože taká skúsenosť je na nezaplatenie a ľudí vlastne vychováva.

Je to stále rovnaké?

Ľudia sadajú na lep neustále, v stredoveku tak ako dnes. Buď preto, že sú prostoduchí, alebo príliš sebavedomí. Tento americký obchodník bol zrejme prefíkaný, ale tak veľmi si veril, že málo myslel. Ja sa do svojich románových postáv, či už do hrdinov alebo antihrdinov kriminálnych prípadov, snažím vcítiť, ale je to niekedy naozaj nepríjemné. Napríklad u sériového vraha a kanibala Hojera, ktorý bol studený, zlý, hlúpy človek.

   

Avšak do niektorých zločincov, ako napríklad práve do Harryho Jelínka, bola radosť sa vciťovať. Mal zmysel pre humor, obrovskú charizmu a vedel žiť. Je síce odsúdeniahodné, že sa počas vojny pridal k nacistom, ale len z vypočítavosti, zrejme nikomu neublížil. Po vojne sa mu podarilo utiecť a skončil svoj život v Taliansku ako pomerne úspešný maliar a vážený kunsthistorik vatikánskych zbierok. Podľa jeho zachovaných obrazov je zrejmé, že mal znamenitý vkus, obzvlášť čo sa týka krásnych žien. A v maliarskej kariére mu iste pomohli skúsenosti z falšovania starých majstrov. Pri ich predaji používal svoj talent na klamanie ľudí a zveličovanie vlastných schopností. Keď niekto dokázal predať Karlštejn, prečo by nedokázal predať obraz polonahej ryšavky?