Neboli to krvilační primitívi. O neandertálcoch kolujú mýty, mnoho je aj teórií o príčine ich vyhynutia

V každom prípade vývoj človeka nešiel po priamke, pripomínal skôr strom s mnohými vetvami, z ktorých vyrastali ďalšie vetvičky. A tie sa spolu ešte rôzne prepletali...

Jedným z posledných paralelných ľudských druhov bol človek floreský, „hobit“, merajúci len meter a obývajúci ešte pred 13-tisíc rokmi indonézsky ostrov Flores a možno aj Sumatru.

Evolúcia predkov človeka

Spoloční predkovia dnešných primátov, a teda aj ľudoopov, sa na Zemi objavili pred 70 až 75 miliónmi rokov. Išlo o drobné hmyzožravce, tak trochu sa podobali na kríženca krtka a veveričky.

Ľudoopy (hominidi) sa vyčlenili z taxónu úzkonoscov, ktorú tvorili opice Starého sveta (Európa, Afrika, Ázia) pred 25 až 30 miliónmi rokov. Rodov ľudoopov bolo kedysi najmenej osemnásť, dodnes prežili len štyri – orangutany, gorily, šimpanzy a ľudia.

Z pôvodne spoločnej vývojovej vetvy týchto štyroch rodov sa ako prví oddelili predkovia súčasných orangutanov (pred 14 až 16 miliónmi rokov), potom goríl (pred 10 miliónmi rokov) a nakoniec sa rozdelila aj spoločná cesta šimpanzov a ľudí (pred 5,5 až 7,5 milióna rokov).

Každý má v sebe kus neandertálca. Kríženie s príbuzným ľudským druhom prinieslo našim predkom aj mnoho výhod

Prví ľudia (rod Homo) sa objavili pred 2,8 až 3,2 milióna rokov. A náš ľudský druh Homo sapiens pred viac ako 300-tisíc rokmi (fosílie nájdené v Maroku sú staré 315-tisíc rokov).