Pohanský kráľ na uhorskom tróne: Ladislava IV. odpravili zo sveta tí, ktorým najviac dôveroval

Bolo to krátko po smrti jeho otca Štefana V. Iba desaťročný Ladislav bol v tom čase väzňom. Ešte v júni 1272 ho uniesol odbojný slavónsky bán a jeden z najvplyvnejších magnátov v krajine Joachim Gutkeled, ktorý ho držal na svojom hrade Koprivnica. Kráľ proti nemu vyslal vojsko, no oslobodiť následníka sa mu nepodarilo.

Ťažko povedať, čo únosom a väznením dediča trónu Gutkeled pôvodne sledoval, no keď iba 33-ročný Štefan V. v auguste náhle skonal, priviezol Ladislava do Stoličného Belehradu, aby ho tam začiatkom septembra 1272 mohli korunovať za uhorského kráľa.

Panovať v takomto veku pravdaže nemohol, a tak sa regentkou stala jeho matka, kráľovná-vdova Alžbeta. Skutočnú moc však na seba strhli najvplyvnejší uhorskí veľmoži – Gutkeledovci, páni z Kőszegu, Čákovci, Abovci.

Kráľovskú autoritu nerešpektovali, vo svojich dŕžavách sa správali ako nezávislí vládcovia a bojovali aj medzi sebou. Anarchia, ktorej korene siahali ešte do obdobia vlády Štefana V., tak v Uhorsku prepukla naplno.

Hlas krvi

Mladý kráľ ani jeho matka nedokázali rozvratu čeliť (i keď Alžbeta sa ako regentka pod zlú situáciu nemalou mierou podpísala...