Bola to skutočná gangsterka so všetkým, čo k tomu patrí. Predstavte si pôsobivé kulisy stredovekej londýnskej pevnosti Tower, ktorá vyzerala pred 350 rokmi v podstate rovnako ako dnes. Vysoké kamenné hradby a vnútri areálu množstvo budov a pevností.
Z jednej z nich – z takzvanej Martinovej veže v severovýchodnej časti areálu – náhle vyrazí skupinka ozbrojených mužov, v rukách majú kordy a pištole, strieľajú okolo seba a jedného z prekvapených kráľovských strážcov dokonca zasiahnu. Bežia ku koňom, ktoré na nich čakajú pri jednej z brán, keď vtom jeden zo strážcov Toweru vyrazí proti Thomasovi Bloodovi. Ten na neho vystrelí, ale netrafí. Strážca ho zrazí na zem, pridajú sa ďalší, strhnú z neho plášť a v ňom... nájdu zlatú, drahokamami vykladanú kráľovskú korunu sv. Eduarda.
„Bol to chrabrý čin, aj keď sme neuspeli. Bolo to pre korunu!“ povedal vraj Blood, keď pochopil, že je koniec. Aspoň tak sa to traduje a jeho slová cituje aj James Caulfield vo svojej knihe Portréty, pamäti a významné osobnosti od vlády Eduarda III. až do revolúcie.
Z plánovanej svadby bola lúpež
Lúpež sa Thomasovi Bloodovi nepodarila, ale mal ju celkom dobre premyslenú a pripravenú.
Korunovačné klenoty, uložené v suteréne Martinovej veže, boli totiž takpovediac verejne prístupné. A to napriek tomu, že sa nachádzali v miestnosti chránenej silnou mrežou, kde boli zamknuté v masívnej skrini. Stačilo sa dohodnúť so správcom kráľovskej pokladnice, ktorý ich strážil, a ten ich za istý poplatok zo skrine vybral a záujemcovi ukázal.
Blood sa rozhodol, že práve toto využije. Nechcel však nechať nič na náhodu. Vydávajúc sa za kňaza začal najprv pod rôznymi zámienkami pravidelne navštevovať správcu klenotnice Talbota Edwardsa, s úmyslom spriateliť sa s ním a získať si jeho dôveru. Zároveň si chcel zmapovať priestory Martinovej veže, kde Edwards so svojou rodinou aj býval.
Plán mu vyc...
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.