Písal sa 12. február 1637, keď do rodiny amsterdamského lekárnika Jana Jacobszoona Swammerdama a jeho ženy Baertje Jans Corvers pribudol syn Jan. Pár mesiacov pred jeho narodením otec kúpil štvorposchodový dom na kanáli Oude Schans „De Star“, ktorý slúžil nielen ako rodinné sídlo, ale aj ako lekáreň.
Otec dúfal, že jeho syn sa vydá na medicínsku dráhu, a Jan ju skutočne aj vyštudoval na univerzite v Leidene, no lekársku prax nikdy nevykonával. Medzi jeho spolužiakmi by sme našli zvučné mená medicíny a vedy ako Reiner de Graaf (holandský lekár, fyziológ a anatóm), Frederik Ruysch (holandský botanik a anatóm), či Niels Stensen (dánsky vedec a neuroanatóm).
Swammerdama však už od detstva fascinoval hmyz, predovšetkým ten v otcovej zbierke (zhromažďoval tiež minerály a skameneliny), a tak svoju pozornosť nasmeroval na skúmanie hmyzu. Prakticky ako prvý pitval v roku 1660 včelu, vďaka čomu dospel k zisteniu, že včelí „kráľ“ je vlastne kráľovná, keďže v jej útrobách objavil vaječníky.
Ešte počas štúdia na lekárskej fakulte bol Swammerdam aktívny aj vo výskume. V roku 1663 získal titul MD po dokončení dizertačnej práce založenej na výskume dýchania.
Aj neskôr pokračoval v bádaní. S leidenským profesorom Johannesom van Hornom na prelome rokov 1666 a 1667 skúmali anatómiu maternice a Swammerdam, Stensen a de Graaf dospeli k záveru, že orgány, predtým známe ako ž...
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.