Zástup, ktorý sa s ním naposledy lúčil, bol vraj dlhý viac než tri kilometre a podľa odhadov v ňom mohlo byť 10- až 30-tisíc ľudí. Mnohé podniky v meste boli v ten deň z úcty k zosnulému zatvorené a na stožiaroch viali vlajky.
„Prichádzali bohatí podnikatelia i chudáci, duchovní i pouliční zlodeji, dobre oblečené dámy i vydedenci spoločnosti. Všetci chceli naposledy spočinúť zrakom na známej tvári muža, ktorého osobitosť mysle a láskavosť im bola taká blízka,“ opisoval v januári 1880 denník San Francisco Chronicle poslednú rozlúčku s „mužom imaginárneho majestátu“.
Bolo to výstižné označenie. Joshua Abraham Norton, ktorý sa dve desaťročia nechával titulovať ako „Norton I., cisár Spojených štátov amerických a protektor Mexika“, totiž naozaj nemal žiadnu reálnu politickú moc a výnosy, prostredníctvom ktorých vládol, nikto ani nebral vážne.
V San Franciscu, kde sídlil, ho však po celý čas ľudia zhovievavo tolerovali ako svojráznu figúrku, neodmysliteľne patriacu ku koloritu mesta a mnohí s ním ochotne hrali jeho hru.
Rozprávka trvala krátko
Na svet prišiel v Anglicku, vyrastal však v Južnej Afrike, kam sa rodina vysťahovala, keď mal dva roky. Otec tam začal podnikať a sprvu sa mu darilo. Lenže časom sa jeho firma, obchodujúca s lodným vybavením, dostala do problémov, a keď v roku 1848 zomrel, bola už na tom biedne.
Tridsaťročný Joshua sa stal najstarším žijúcim členom rodiny, a tým pádom hlavným dedičom. Aká suma mu spadla do lona nikto nevie, sám vš...
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.