Generál a politik Alexej Andrejevič Arakčejev sa svojho času vyšplhal veľmi vysoko, bol generálnym inšpektorom delostrelectva a dva roky minister vojny, hoci sa osobne nikdy na vojenskej bitke nezúčastnil.
Ako obľúbenec cára Alexandra I. sústredil v rokoch 1815 – 1825 vo svojich rukách neuveriteľnú moc a patrične ju využil. Na jeho rozkaz boli zriaďované roľnícko-vojenské usadlosti, v ktorých ľudia žili prísne nalinajkované životy.
Roľníci na povel vstávali, podkurovali v kachliach, raňajkovali v presne stanovenú hodinu a potom pod dozorom odchádzali do práce a nazad. Po večierke nesmeli svietiť a polovicu úrody museli odovzdávať. Z osady mohli odchádzať len na priepustku a bez súhlasu nemohli nič predať.
Obvyklé boli tvrdé telesné tresty, bičovanie žien a detí nevynímajúc. To však nebolo v prevažne nevoľníckom Rusku (nevoľníctvo bolo zrušené až v roku 1861) nič mimoriadne, systém bol však v Gruzine dovedený do „dokonalosti“. Vojenský dril bol povinný už pre sedemročné deti.
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.