Jozef Hanula sa narodil 6. apríla 1863 v Liptovských Sliačoch. Mama mu zomrela priskoro, keď bol ešte len dieťaťom. Oprieť sa však mohol o otca. Ten sa okrem klasickej roľníckej práce venoval ľudovému rezbárstvu a maliarstvu a v tejto súvislosti udržiaval kontakty s národne uvedomelými Slovákmi.
Jozef sa tak mal odmalička od koho priúčať. Už ako žiak v dedinskej škole získaval prvé zákazky. Išlo o portréty z fotografií alebo maľovanie divadelných kulís pre ružomberských ochotníkov.
Osudovým stretnutím na Jozefovej ceste za umením bolo spoznanie spišského biskupa Juraja Částku. Stalo sa tak pri jeho birmovke v roku 1878. Po zhliadnutí prvotín jeho tvorby vrátane vlastného biskupského portrétu namaľovaného na objednávku od sliačskeho farára prijal biskup nad ním mecénstvo.
Už v nasledujúcom roku odišiel Jozef z rodného domu do Spišskej Kapituly k maliarovi Felixovi Dabertovi z Tirolska. Dabert v tom čase vstúpil do služieb u biskupa a Jozef si v jeho dielni osvojoval nielen techniku olejomaľby, fresky a základov reštaurovania, ale taktiež si prehlboval znalosti nemeckého jazyka.
Maliarske štúdiá
Biskup Částka nepomáhal Hanulovi len edukačne, ale podporil ho finančne pri odchode na Krajinársku školu a prípravovňu pre profesorov kreslenia v Budapešti. Od roku 1881 tu zanietene študoval, až získal štátne štipendium za vlastné kvalitné práce a uznanie v tlači.
Nadviazal tu tiež kontakty s ďalšími slovenskými študentmi, najmä architektom Milanom Harmincom a sochárom Fraňom Jančekom. Vzrastalo a upevňovalo sa tak jeho slovenské povedomie v rámci uhorského priestoru.
Umelecké štúdiá načas prerušila vojenská služba. Jozef Hanula po...
Tento článok je určený pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
