Niektorí ľudia nedostanú do vienka predstavivosti ani za náprstok. Keď sa začítate do kníh a životopisov anglického filológa, ktorého celý svet pozná ako J. R. R. Tolkiena, získate miestami pocit, že všetku tú neudelenú fantáziu prozreteľnosť pozbierala a venovala práve jemu.
Povedať, že bol verným predobrazom svojho Bilba, hobita, ktorý rád jedol, fajčil fajku a obľuboval farebné vesty, no napriek tomu prežil bezpočetné dobrodružstvá, by bolo povrchné.
Ako malú ochutnávku rozpletania ponúknime úryvok zo životopisu Humphreyho Carpentera, ktorý sa s roztržitým profesorom niekoľkokrát stretol a mal i dôveru Tolkienovej rodiny:
„Vedel sa zasmiať každému, ale najviac sebe, a vďaka svojmu absolútnemu nedostatku zmyslu pre dôstojnosť sa vedel správať, a tiež sa často správal, ako nezbedný školák. Na silvestrovskom večierku v tridsiatych rokoch cez seba bez váhania prehodil islandskú ovčiu predložku, natrel si tvár na bielo a robil ľadového medveďa. Alebo sa obliekol do všetkých podrobností ako anglosaský bojovník so sekerou a prehnal po ulici ohromeného suseda. V neskorších rokoch s rozkošou podával nepozorným predavačom s drobnými aj svoje falošné zuby. ‘Mám,‘ napísal raz, ‘veľmi prostoduchý zmysel pre humor, ktorý unavuje aj kritikov, ktorí sú mi naklonení.‘ Bol to zvláštny a zložitý človek...“
Napriek tomu sa skúsme ponoriť do hlbín sveta chlapca, ktorý napriek sklonom k vážnosti akosi po celý život odmietol tak celkom vyrásť.
Tento článok je určený pre predplatiteľov.
Zostáva vám 87% na dočítanie.
Zostáva vám 87% na dočítanie.
