Devätnásteho októbra 1962 sa na Letenskej pláni nad Prahou ozvala detonácia. Nešlo o útok revanšistických kapitalistických mocností ani o nešťastnú nehodu. Prvým odstrelom sa začala labutia pieseň najväčšej skupinovej sochy v Európe, ktorú domáci škodoradostne volali „rad na mäso“.
Znázorňoval hrdinu Sovietskeho zväzu a ešte pred desaťročím jedného z najmocnejších mužov sveta – Josifa Visarionoviča Stalina na čele zástupu ôsmich postáv. Po jeho pravici stáli predstavitelia československého ľudu: robotník, roľníčka, novátor a obzerajúci sa vojak. Po ľavici mu zas spoločnosť robili sovietski občania – robotník, vedec, kolchozníčka a červenoarmejec.
Obrovský monument zo železobetónu obložený žulou sa nerozletel na prvýkrát. Paradoxom bolo, že sa na lukratívnom mieste vyhrieval len sedem rokov.
Popudom na jeho odstránenie vraj bolo prianie nového šéfa Kremľa, ktorý mal vyhlásiť, že kým bude Stalin nad Prahou, on do nej nevkročí. Či je to pravda alebo len jedna z mnohých (polo)legiend, ktorá tohto muža sprevádzala, sa už asi nedozvieme.
Isté je, že Nikita Sergejevič Chručšov búral kult svojho predchodcu rovnako energicky, ako ho pred rokmi pomáhal budovať. Jeho príbeh je akýmsi americkým snom po sovietsky so všetkými kuriozitami a kontroverziami, aké toto spojenie môže priniesť.
Malý Nikita
Mimochodom, paralela medzi nástupom a upadnutím do zabudnutia u komunistických vodcov v Rusku a neskoršom Sovietskom zväze sa ťahala takmer celé 20. storočie.
Podobne ako Stalin sa z relatívne nenápadného spolupracovníka Vladimira Iľjiča Lenina vypracoval obratnou intrigánskou hrou na neobmedzeného pána nad životom a smrťou, aj Chruščovov vzostup sa začínal nebadane. Zdanlivo neškodný Nikita však dokázal vyautovať oveľa mocnejších a priamočiarejších kandidátov na post generálneho tajomníka a chopiť sa moci.
A nebude bez symboliky, že podobne ako vytiahol z regionálnych štruktúr Lenin Stalina, tak vylovil Stalin Chručšova, ktorý zhadzoval nielen jeho sochy z podstavcov. A rovnako neskôr sa Brežnev otočí svojmu „objaviteľovi“ chrbtom. Ale nepredbiehajme.
Vráťme sa my pekne ešte do cárskeho Ruska, do dedinky Kalinovka v Kurskej gubernii. Tam sa 15. apríla 1894 do rodiny chudobných roľníkov narodil Nikita Sergejevič.
V prvých rokoch nič nenasvedčovalo tomu, že chlapca nečaká osud miliónov jemu podobných – ak bude mať šťastie a dožije sa dospelosti, bude sa rovnako ako jeho rodičia lopotiť prevažne na cudzom, alebo sa zdierať do úmoru kdesi v továrni. Chruščov neskôr bude s obľubou svoj roľnícky pôvod zdôrazňovať a rozprávať o tom, ako sa z chudobného pastierika stal prvý muž Sovietskeho zväzu.
...
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.