Slovenský poradca Márie Terézie: Adam František Kollár svojimi návrhmi pobúril cirkev aj šľachtu

Až pričasto počúvame, že na Slovensku nemáme žiadne výrazné osobnosti z histórie. Zabúdame pri tom na fakt, že sme boli súčasťou jedného z najdôležitejších politických impérií – Uhorska. Mnoho učencov, vedcov a vzdelancov taktiež pôsobilo v habsburskej monarchii a mnohí sa hlásili k slovenským koreňom.

Na svet prišiel 17. apríla 1718, len päť rokov po poprave svojho terchovského krajana Juraja Jánošíka. Pochádzal zo skromnejších pomerov, keďže otec Matej Kolárik, schudobnený zeman, sa živil strážením medených baní.

Mestskú školu navštevoval v Banskej Bystrici, odkiaľ prestúpil na kolégium v Banskej Štiavnici a Trnave. Vzdelanie dosiahol vďaka finančnej podpore jezuitského rádu, do ktorého vstúpil v roku 1736. Jezuiti podporovali chudobnejších klerikov, no práve odlišné predstavy o fungovaní sveta boli príčinou ich neskoršieho sváru s Kollárom.

​Táto priepasť sa začala prehlbovať po tom, čo Kollár išiel študovať na viedenskú univerzitu. Štúdium filozofie neskôr rozšíril o lingvistické štúdia jazykov hebrejčiny, perzštiny a turečtiny. V tej dobe už vedel, že sa nechce zaoberať teológiou, ale vedou, právom a uhorskými dejinami.

Práve z posledne zmieňovanej oblasti pochádza významná publikácia Dejiny patronátneho práva apoštolských kráľov uhorských. Rozhodol sa tak pre logický, no nečakaný krok – nedoštudovať teológiu a vystúpiť z jezuitského rádu.

Týmto rozhodnutím sa na neho spustila vlna kritiky z cirkevných kruhov. Nešlo iba o formalitu. Potrebné povolenie od samotného

pápeža mu pomohol vybaviť riaditeľ Dvorskej knižnice v Hofburgu, Gerard van Swieten, ktorý bol aj osobným lekárom Márie Terézie.

Swieten zamestnal Kollára v knižnici a za rok z neho spravil svoju pravú ruku – kustóda. Okrem toho dostal Kollár možnosť venovať sa odboru, ktorý vyštudova...