StoryEditor

Emigrant z presvedčenia: Košický spisovateľ Sándor Márai stratil rodinu, vlasť a napokon sám seba

24.02.2020, 08:15
Bol Maďarom bez vlasti. Európanom s ideálmi. Rozvážnym mužom, ktorý prišiel o všetko a o všetkých, s rozvážnym odhodlaním odísť z tohto sveta. Svojim bolestivým spomienkam dal beletristickú podobu. Vedľa oddychovej prózy sa nachádzajú zložité filozofické myšlienky. Maďarský a košický spisovateľ Sándor Márai.

Svoje knihy zakázal vydávať všade tam, kde trvala sovietska okupácia. Domnieval sa, že ľudia sú vinní nielen svojimi skutkami, ale aj svojím mlčaním. Vyčítavo sa pýtal: „Ale prečo tak úzkostlivo, kŕčovito mlčíme?“ Maďarský národ nechcel utešiť, ale pochopiť.

Narodil sa do krajiny, ktorá svojou rozpínavosťou a izolovanosťou prišla o veľa – nielen o územia, ale aj o svoju dôstojnosť. Narodil sa 11. apríla 1900 v Košiciach a už jeho rodný dom na Mäsiarskej ulici č. 35 mal rovnako zaujímavý a pohnutý osud ako jeho obyvatelia.

V priečelí dvoch stredovekých budov postupne bývali a prevzali nad ním správu richtár, barón, župný chirurg, advokát (neskôr dom komunisti znárodnili a premenili na drogériu aj na sklad pre vodné čerpadlá) – teda vrstva mešťanov, ku ktorej sa Sándor Márai vždy hrdo hlásil. Jeho rodina pochádzajúca zo starého spišsko-nemeckého meštianskeho rodu sa v Košiciach usídlila v 17. storočí.

Na odpor sa postavil už v mladom veku – najprv, keď mu rodičia nedovolili stať sa spisovateľom, a následne, keď mu budúci svokrovci nechceli dať povolenie na svadbu s ich dcérou. Otcovo želanie pokračovať v jeho advokátskych stopách obišiel, jeho politické ambície naplnené mandátom v pražskom parlamente nasledoval chvíľkovým koketovaním s komunistickou stranou. Nestabilná vláda stratila po pol roku väčšinu a Márai po otcovom odporúčaní odišiel do Berlína.

​Ešte predtým však vydal básnickú zbierku Emlékkönyv (Pamätník), vďaka ktorej získal miesto a zozbieral skúsenosti v redakcii Budapesti Hírlap. Ale nikdy sa necítil byť básnikom. Síce súhlasil s tým, čo povedal Ezra Pound, že „v poézii nadobúda oprávnenie všetko, po čom národy túžia“, a pocítil tú slastnú vibráciu, keď mu „zacvendžal rým, ten ,barbarský šperk‘“ – ohodnotil však, že v jeho básňach chýbala hustá, výbušná, rozpínavá sila.

V Berlíne, Lipsku a Frankfurte nad Mohanom sa venoval novinárčine, reportážam a prekladom Franza Kafku, o ktorom ako jeden z prvých napísal recenziu. Vravieval, že každý maďarský spisovateľ, ktorý ovládal nejaký západný jazyk, považoval prekladanie za svoju

povinnosť.

Domnieval sa, že maďarskí spisovatelia boli spomedzi európskych...

Pridajte sa k tým, ktorí vedia viac.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
menuLevel = 2, menuRoute = history/profily, menuAlias = profily, menuRouteLevel0 = history, homepage = false
06. december 2025 01:57