Číta sa ťažko, hoci odvtedy prešlo už takmer osemdesiat rokov. Protokol odhaľujúci jedno z najväčších nacistických vraždení na Slovensku počas druhej svetovej vojny obsahuje aj nasledujúce riadky:
Spolu s ňou koncom roka 1944 po potlačení Slovenského národného povstania zomrelo v protitankových zákopoch 747 ľudí, ktorých tam postrieľali nacisti spolu s príslušníkmi Hlinkovej gardy. Boli medzi nimi partizáni, obyčajní civilisti, ženy, deti a tiež mnoho Židov.
Možno preto sa dlho tradovalo, že aj Alžbeta Gwerková Göllnerová má židovský pôvod. Je to však len jeden z mnohých mýtov, ktorý o tejto výnimočnej žene koluje. Hoci jej meno nesie ulica v Banskej Štiavnici aj bratislavskej Petržalke, širokej verejnosti je stále dosiaľ neveľmi známe. Možno aj preto, že svojím prodemokratickým postojom a na svoju dobu pokrokovým zmýšľaním príliš nekonvenovala ani režimu nasledujúcemu po roku 1948.
Ak by žila vo Francúzsku či v Spojených štátoch, urobila by pravdepodobne veľkú kariéru. Napriek tomu, že počas života narážala na mnohé konvencie a prekážky a zomrela mladá, stihla toho dosť.
Nadšená pre vedu
Život Alžbety Göllnerovej sa začal písať 19. októbra 1905 v Čiernom Balogu v rodine verejného notára. Otec Karl Otto aj matka Otília pochádzali z Brezna, z ich piatich detí sa dospelosti dožila jedine Alžbeta. Ostatní súrodenci zomreli ešte v dojčenskom veku a mladšia sestra Klára ako deväťročná na šarlach.
V roku 1920 dievčatá osireli. Traduje sa, že ich zastrelili, respektíve ubili vojaci vracajúci sa z bojísk prvej svetovej vojny, celkovo je jej rané detstvo zahalené zmätočnými informáciami. Podľa ďalších záznamov však otec zomrel vo februári na ochorenie zvané ruža (odborne erysipelas, ide o bakteriálnu chorobu kože a podkožia) a matka koncom júna podľahla rakovine brušnej dutiny.
„Okolnosti smrti jej rodičov ...
Zostáva vám 85% na dočítanie.