Prvý japonský kamikadze útok sa uskutočnil 13. septembra 1944. O samovražedných, či lepšie povedané smrteľne nebezpečných leteckých jednotkách začali v Tretej ríši uvažovať už rok predtým.
Založenie samovražednej letky ako prví navrhli Otto Skorzeny a Hajo Herrmann. Neskôr začiatkom roka 1944 tento návrh podporila aj známa testovacia pilotka Hanna Reitsch. V návrhu sa hovorilo o tom, že Nemecko použije dobrovoľníkov ako samovražedných pilotov, aby svojím fanatickým duchom prekonali početnú prevahu Spojencov.
Táto myšlienka mala korene v nemeckej mytológii, ktorá bola oslavovaná nacistickou propagandou. Hitler sa najskôr zdráhal, ale nakoniec súhlasil, vyžadoval však, aby takáto jednotka bola v boji použitá iba s jeho súhlasom.
V rámci bombardovacej eskadry Kampfgeschwader 200 (v preklade Bojová letka 200), známej pod skratkou KG 200, tak bola vytvorená nová jednotka Letka Leonidas, formálne nazývaná 5 Staffel. Meno dostala po spartskom kráľovi Leonidasovi, ktorý v bitke pri Termopylách v roku 480 pred Kristom bojoval do posledného muža proti obrovskej perzskej presile.
Hanna Reitsch zamýšľala napadnúť spojenecké invázne loďstvo pomocou lietadiel typu Messerchmitt Me 328 ako samovražednej zbrane, ktorá by sa ponorila do mora pod loďami a vybuchla s bombou vážiacou takmer tonu. Heinrich Himmler s tým súhlasil a navrhol použiť ako pilotov odsúdených zločincov.
Vrchné velenie Luftwaffe však nápadom nebolo nadšené. Adolf Hitler po dlhších úvahách napokon odmietol myšlienku
sebaobetovania, podľa neho to totiž nebolo v súlade s nemeckým charakterom. Okrem toho podľa neho nebola situácia na frontoch natoľko zlá, aby si vyžadovala také extrémne opatrenia.
Dobrovoľníci idú na smrť
Napriek tomu umožnil Hitler pokračovať Reitschovej v projekte. Na základe výzvy veliteľa eskadry KG 200 sa do projektu prihlásilo 70 dobrovoľníkov. Išlo prevažne o mladých regrútov, ktorí boli povinní podpísať vyhlásenie, v ktorom sa uvádzalo, že účasť na bojových akciách bude mať za následok ich vlastnú smrť.
Zostáva vám 85% na dočítanie.