Novo sprístupnené historické archívy ukazujú, ako niekdajšie mocnosti ťahali za nitky na fronte, ale aj za oponou svetového konfliktu. Na čo mal byť superbombardér Amerika a prečo sa Nemci oneskorili s jadrovou zbraňou?
Keď v júni 1945 sovietsky maršal a vrchný veliteľ pozemných vojsk Georgij Konstantinovič Žukov prikázal preskupiť jednotky Červenej armády v Európe do obrannej pozície, mohli byť hrdinovia Veľkej vlasteneckej vojny, ktorí už mesiac oslavovali porážku Hitlerovho Nemecka, jeho manévrom prekvapení.
Dnešní historici už však vedia, na akú hrozbu veliteľ prvého a druhého bieloruského frontu reagoval. Najvyšší veliteľ Stalin totiž dostal správy, že sa Spojenci chystajú prepadnúť Sovietov, a to aj za pomoci 100-tisíc nemeckých vojnových zajatcov z radov Wehrmachtu.
Druhá Barbarossa
Podľa scenára mala 1. júla 1945 viac ako polovica spojeneckých divízií preraziť sovietsku líniu pri Drážďanoch a ďalší postup proti Červenej armáde viesť cez Odru ku Gdansku a južne smerom na Krakov. Rovnakou cestou, akou postupovali Hitlerove vojská pri operácii Barbarossa v roku 1941.
„Hoci u nás k odtajneniu všetkých archívnych materiálov ešte nedošlo,“ povedal riaditeľ Ruskej vojenskej historickej spoločnosti Michail Mjagkov v televíznom programe Oslobodenie Európy, „vieme, že sovietska rozviedka registrovala, ako Spojenci chystajú zbrane nemeckých zajatcov na ďalšie použitie.“
V knihe Neuskutočnené plány druhej svetovej vojny 1939 – 1945 uvádza Michael Kerrigan, že Churchill počítal nielen s pomocou Poliakov, ktorí už v konflikte bojovali na strane Spojencov, ale aj so stovkami tisíc nemeckých zajatcov, ktorí by sa vraj radi so Sovietmi znova stretli: „Churchill už nariadil poľnému maršalovi Montgomerymu, aby ich zbrane udržiaval v dobrom stave, takže by sa im v prípade potreby dali zase hneď vrátiť.“
S dlho utajovanou epizódou konca druhej svetovej vojny je oboznámený aj český publicista Karel Pacner, ktorý sa zameriava na dejiny špionáže: „Sovieti o tomto pláne vedeli, ale nie je celkom jasné, ktorí špióni a akým kanálom to do Moskvy oznámili.“
Na základe nedávno odtajnených dokumentov historici tvrdia, že sa Rusi o chystanom prekvapení dozvedeli od vyzvedačov z takzvanej cambridgeskej päťky, ktorí zastávali kľúčové pozície v britskej spravodajskej službe MI6 aj v ďalších inštitúciách.
Andrew Lownie v knihe Stalinov Angličan (2016) opisuje príbeh diplomata a novinára Guya Burgessa (1911 – 1963), ktorý počas Mníchovskej dohody slúžil ako kuriér medzi britským premiérom Nevillom Chamberlainom a francúzskym premiérom Edouardom Dalladierom (v roku 1951 utiekol cez Prahu do Moskvy, kde zomrel, podobne ako jeho kolega Kim Philby, pozn. red.). Podľa Lownieho sa mal od Burgessa v posledných týždňoch druhej svetovej vojny k Stalinovi dostať zrejme aj plán na vytlačenie sovietskych vojsk späť na východ.
Kto však nadstavovanú vojnu vlastne chystal? Iniciátorom operácie Nemysliteľné nebol nikto iný ako podozrievavý Winston Churchill, ktorý premyslel pokračovanie svetovej vojny už počas februárového stretnutia Veľkej trojky na Jalte. Britský premiér sa v tejto fáze konfliktu obával, že sa Moskva spojí s Japonskom a odláka americké jednotky do bojov v Pacifiku.
Hlavnú nočnú moru pre neho však predstavovalo 228 peších a 36 tankových divízií Červenej armády vo východnej Európe. Kvôli nim podnikali Spojenci kobercové nálety na Drážďany a ďalšie nevojenské ciele, aby Sovietom zabránili v rýchlom postupe na západ, a to ešte pred pádom Berlína. Intenzívnym bombardovaním zároveň demonštrovali Stalinovi svoju leteckú silu, ktorou – na rozdiel od pozemných jednotiek alebo delostrelectva – Červenú armádu prevyšovali.
„Hoci hlavným cieľom operácie je spravodlivé rozhodnutie o budúcnosti Poľska, vojensky sa tým nič obmedzovať nemusí,“ uvádza sa v britskej analýze so záhlavím Top secret. „Po našom útoku zostane rozhodnutie na Rusoch. Ak budú chcieť totálnu vojnu, dočkajú sa. M...
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.