Vedia, čo ich čaká, a vedia, že tomu neuniknú. Rozsudok smrti, ktorý nad nimi vyriekol stanný súd, je nezvratný a oni budú už o niekoľko minút stáť pred popravnou čatou.
Tým kaplánom je Niko Luković. Na úsvite 11. februára 1918 prichádza do kotorskej väznice, aby odsúdených vyspovedal a pripravil na smrť. Sprevádza ich aj na popravisko a tam je svedkom scén, ktoré sa mu nezmazateľne vryjú do pamäti.
Tí štyria, ktorých odprevadil na poslednej ceste, neboli zďaleka prvými ani poslednými vzbúrencami, čo skončili pred popravnou čatou. Ani rebélia námorníkov, na ktorej čele niekoľko dní predtým v Kotorskom zálive stáli, nebola jediná. No hoci žiadna z nich priamo nespôsobila pád Rakúsko-Uhorska, už z toho, že k nim čoraz častejšie dochádzalo, bolo zrejmé, že habsburské impérium je v rozklade.
Takto vyzerá „víťazný“ štát
Netýkalo sa to, pravdaže, iba armády či vojnovej flotily podunajskej monarchie, ktoré už tri a pol roka zaznamenávali na bojiskách prvej svetovej vojny prevažne neúspechy. Hoci oficiálna propaganda stále živila ilúziu konečného víťazstva, na začiatku roku 1918 už nebolo vari nikoho, kto by tomu veril.
Zostáva vám 85% na dočítanie.