NATO by sa ani nemuselo formálne rozpadnúť. Úplne by stačilo, ak by bol napadnutý jeden z jeho členov a ostatní by mu neprišli na pomoc. Vôbec, alebo aspoň nie dosť rýchlo.
Vojna v Iráne z tohto pohľadu predstavuje dar z nebies pre Čínu, Rusko i ďalších aktérov vymedzujúcich sa proti doterajšiemu globálnemu poriadku.
Po útoku na Teherán začal Donald Trump metať blesky na partnerov z NATO za to, že mu odmietli pomôcť s prelomením blokády Hormuzu. Ešte nevyberavejšie než predtým sa začal vyhrážať stiahnutím amerických vojakov z Európy, spochybňovať automatickú platnosť spoločnej obrany či dokonca mávať vztýčeným prostredníkom odchodu USA zo Severoatlantickej aliancie.
Už predtým značne otrasenej chúťkami amerického prezidenta na anexiu Grónska (územia Dánska ako členskej krajiny NATO), či jeho tvrdým transakčným prístupom podľa hesla „bez platenia niet ochrany“.
V článku sa ešte dočítate:
– Aké sú reálne vojenské kapacity Európy bez Spojených štátov.
– Prečo Trumpov prístup nie je len jeho osobná výstrednosť.
– Či by americký odchod musel byť nevyhnutne katastrofou.
Dostupné pre predplatiteľov 
Tento článok je určený pre predplatiteľov.
Zostáva vám 90% na dočítanie.
Zostáva vám 90% na dočítanie.
