Prvú pilotovanú misiu NASA k Mesiacu po vyše polstoročí Trump ešte pred jej štartom označil za obrovský úspech s výkrikom, že Amerika pod jeho vedením vyhráva aj vo vesmíre. Súvisí podľa vás návrat Američanov k Mesiacu viac s vedeckou a technologickou nevyhnutnosťou alebo so strategickou a symbolickou rivalitou mocností?
Ak by som to mal zjednodušiť, je v tom z každého trochu. Spojené štáty hľadajú svoj veľký kozmický program po tom, ako sa o niekoľko rokov skončí prevádzka Medzinárodnej vesmírnej stanice (ISS). Práve obnovený pilotovaný prieskum Mesiaca s neskorším výhľadom na let ľudí na Mars má byť takýmto novým vlajkovým projektom.
Pre vedu to bude, pochopiteľne, zaujímavá príležitosť, no v prvom rade pôjde o technologický pokrok. Jedným z hlavných hybných motorov programu Artemis je dnes nepochybne kozmický vzostup Číny. Lyndon Johnson kedysi burácal: „Nechcem sa prebúdzať pod červeným Mesiacom!“ – a tieto slová akoby dnes znovu ožívali.
U Donalda Trumpa je však, ako v mnohých iných prípadoch, rozpor medzi tým, čo hovorí, a tým, čo robí. Na jednej strane sa chváli úspešným kozmickým programom, no na druhej strane, v čase, keď sa misia Artemis II pripravovala na let k Mesiacu, oznámil zámer medziročne znížiť rozpočet NASA o 23 percent.
Do akej miery je aktuálna podoba programu Artemis odpoveďou predovšetkým na lunárny program Číny rozvíjaný v spolupráci s Ruskom?
V článku sa ešte dočítate:
– Čo odhaľujú opakované odklady a zmeny o prípravách misie.
– Prečo sa vesmír mení na priestor tvrdého biznisu.
– Ako program Artemis komplikuje cestu na Mars.
Dostupné pre predplatiteľov 
Tento článok je určený pre predplatiteľov.
Zostáva vám 81% na dočítanie.
Zostáva vám 81% na dočítanie.
