Majú za sebou históriu plnú krvavých vojen, dnes im však svitá nádej na lepšiu budúcnosť po boku vyspelých demokracií. Krajiny západného Balkánu už dlhé roky čakajú na členstvo v Európskej únii – a dnes sú k nemu bližšie než kedykoľvek predtým. Ich integráciu ešte urýchlila vojna na Ukrajine. Rusko sa totiž prostredníctvom hybridných nástrojov usiluje nakloniť si tento región na svoju stranu, čomu sa Únia snaží zabrániť intenzívnejšími kontaktmi s Albánskom, Severným Macedónskom, Srbskom, Čiernou Horou a Bosnou a Hercegovinou.
Aby sa tak však naozaj stalo a aby sme aspoň niektoré zo spomínaných krajín mohli už o pár rokov privítať v európskej rodine, musia splniť posledné požiadavky Bruselu. Najbližšie k tomuto cieľu je dnes spomedzi všetkých západobalkánskych štátov Albánsko. Ak chce naplniť svoj ambiciózny program a do roku 2027 ukončiť prístupové rokovania, bude sa musieť ešte posnažiť. A to hlavne v oblasti rýchlejšieho prijímania nevyhnutných reforiem tak, aby Albánci zladili svoj právny systém s tým európskym. „Medzi kľúčové priority patrí posilnenie nezávislosti súdnictva, boj proti korupcii a organizovanej trestnej činnosti, ako aj ochrana základných práv. Posilnenie plurality a transparentnosti médií má naďalej zásadný význam pre budovanie dôvery verejnosti,“ uvádza sa v správe, ktorú minulý týždeň schválil Európsky parlament.
Z chudobinca Európy líder regiónu
Ešte na začiatku tohto tisícročia sa obyvatelia ostatných krajín Európy zvykli pozerať na Albánsko takpovediac cez prsty. Bol to štát sužovaný chudobou, korupciou a nefungujúcimi inštitúciami. Európski lídri ho často vnímali skôr ako bezpečnostné riziko než ako potenciálneho a plnohodnotného partnera. A z pohľadu cestovného ruchu šlo o takmer nepoznanú a uzavretú krajinu – túto nálepku mali Albánci ešte z čias komunizmu, keď ich viedol legendárny autokratický líder Enver Hodža. Práve jeho izolacionistická politika priviedla krajinu k označeniu chudobinec Európy.
Zostáva vám 73% na dočítanie.
