Snehovú kalamitu zažil pred pár dňami západ Európy, ale i Česko či východné Slovensko. Je to niečo, čo sa vymyká normálu, alebo z dlhodobého hľadiska ide o bežný jav?
Vo februári v strednej Európe vrcholí zima. Kedy inokedy by sme mali sneženie a mrazy považovať za normálne? Suché zimy bez mrazov, teda také, aké sme zažívali v posledných rokoch – práve to bol nenormálny jav. Avšak ani tento rok nie je zima úplne normálna, pretože výška snehovej pokrývky stále pokrivkáva za dlhodobými priemermi, predovšetkým vo vyšších polohách.
Prekvapilo vás, že nastalo takéto počasie?
Neprekvapilo. Práve naopak, mali by sme pochváliť meteorológov, pretože v priebehu tohtoročnej zimy vždy s viacdenným predstihom upozorňujú na zmenu v teplotách. Pred niekoľkými dňami predpovedali príchod sneženia alebo dokonca aj poľadovicu tri dni dopredu.
Mimochodom, kedy sa už dá hovoriť o arktickom počasí? Naplnili tento pojem prechádzajúce mrazivé dni?
V meteorológii poznáme výraz arktický vzduch alebo arktické podnebie. Pojem arktické počasie však v našich odborných slovníkoch nenájdete. U nás bežne používame označenie takzvaných charakteristických dní, čo je napríklad arktický alebo, naopak, tropický deň. Tieto označenia nevyjadrujú charakter počasia v Arktíde alebo v trópoch. Ide len o ľudové alebo mediálne označenie.
V akom prípade teda môžeme hovoriť o arktickom dni?
Ak maximálna denná teplota dosahuje mínus 10 stupňov Celzia alebo menej, potom sa deň označuje ako arktický. Ak máme celodenný mráz a maximálna teplota sa neustále drží pod úrovňou nula stupňov Celzia, takýto deň označujeme ako ľadový.
V súčasnosti sa pohybujeme ako na hojdačke, po tuhých mrazoch prichádza oteplenie, ktoré je zrejmé už dnes. Čo...
Zostáva vám 85% na dočítanie.