Železničná doprava bojuje o miesto na trhu s rýchlo sa rozvíjajúcim leteckým priemyslom. Aké nové trendy môžeme dnes vidieť na železniciach?
Nové trendy súvisia jednak s nárastom dopytu po osobnej železničnej doprave ako takej, teda s tým, ako sa zvyšuje mobilita cestujúcich, a zároveň principiálne narastá aj dopyt. Druhým dôležitým faktorom je požiadavka zo strany Európskej únie, aby sa v členských krajinách uplatňovali nízkoemisné dopravné módy. Vyplýva z nej, že aj železnice musia v tomto procese zohrávať svoju úlohu.
Čo to pre železnice bude v praxi znamenať?
Samozrejme, budú sa musieť orientovať predovšetkým na to, ako sa uplatniť na trhu za tých podmienok a okolností, ktoré budeme mať k dispozícii. To znamená sústreďovať sa na prepojenie jednotlivých dopravných módov, cielené zvýšenie investícií do vysokorýchlostných tratí a taktiež zameranie sa na využitie konvenčnej železnice namiesto leteckej dopravy na kratšie vzdialenosti, a to napríklad v oblasti nočnej prepravy.
Kým Ázia, najmä Čína v zavádzaní vysokorýchlostnej železničnej dopravy raketovo rastie, Európa v tomto smere trochu zaostáva. Prečo je to tak?
Predovšetkým to stojí nemalé prostriedky. To je ten hlavný dôvod, prečo je Európa v súčasnej situácii. Tým druhým je geografia územia. Vidíme, že vysokorýchlostná železničná doprava je podporovaná predovšetkým na národnej úrovni. Ide zväčša o väčšie štáty, ktoré naozaj potrebujú kohéziu a vnútorné prepojenie, napríklad Španielsko, Francúzsko, Taliansko či Nemecko. Jednoducho všade tam, kde je dopyt na národnej úrovni. To, čo nám v Európe nefunguje, je totiž cezhraničné prepojenie pri vysokorýchlostných tratiach. Jediným dobrým príkladom, ktorý v Európe máme, je prepojenie Holandska, Belgicka a Francúzska. Prípadne Francúzska a Veľkej Británie, ktoré sú spojené cez Eurotunel.
Kde vidíte dôvody, že to nefunguje?
Chýba tomu zvýšený tlak na cezhraničnú mobilitu. Ten by zase podporil potrebný tlak na stavbu vysokorýchlostných tratí cez jednotlivé hranice. My to na rozdiel od Číny nemáme. Čína je veľká, a keď sa sama rozhodne, že si takúto železnicu postaví, tak to aj urobí. Ako som už spomenul, podobné to je v Španielsku či vo Francúzsku, hoci v oveľa menšom meradle. Avšak Európa ako taká sa stále len veľmi ťažko dohovára na tom, akým spôsobom prepojiť cezhraničnú mobilitu. Necháva to viac-menej na jednotlivých občanoch, nech si vyberú, či chcú cestnú alebo dokonca leteckú dopravu. Žiaľ, je to ten hlavný dôvod.
Privítali by ste, keby Európska únia riešila túto problematiku na centrálnej úrovni?
Ona to centrálne rieši. Keď sa pozriete na reguláciu TEN-T, teda Transeurópskej dopravnej siete, tak tam máte jednoznačne dané, že do roku 2030 by mali byť vybudované spojenia jednotlivých hlavných miest v celej Európskej únii. Všetko to však závisí od toho, ako sa rozhodnú jednotlivé členské krajiny. Európska ...
Zostáva vám 85% na dočítanie.