Revolučný november. Spojenie, ktoré nám v týchto dňoch napadne najmä v súvislosti s včerajším 30. výročím Nežnej revolúcie v Československu. Práve v novembri sa však prvýkrát od vplyvu Moskvy pokúsili odpútať aj naši východní susedia. Tenbto týždeň uplynie presne 15 rokov od Oranžovej revolúcie, ktorá k moci dosadila prvého prozápadného prezidenta Ukrajiny od rozpadu Sovietskeho zväzu a získania nezávislosti. A hoci neskôr sa Rusi pod vedením prezidenta Vladimira Putina viackrát snažili získať bývalý satelit späť na svoju stranu, cesta Ukrajiny na Západ už bola nastúpená a pokračuje dodnes.
V nasledujúcich otázkach a odpovediach si prečítajte, prečo k Oranžovej revolúcii vôbec došlo, aké dôsledky dodnes nesie aj aký bol rozdiel vo vývoji po páde komunizmu v Československu a na Ukrajine.
1. Ako sa Ukrajina vyvíjala po páde komunizmu?
Kým Slováci i Česi sa v roku 1989 kolapsom komunistického režimu a rozpadom sovietskeho bloku do značnej miery odstrihli od vplyvu Moskvy a naštartovali svoju päť smerom na Západ, v prípade Ukrajiny to bolo o niečo komplikovanejšie. Hoci vďaka poslednému sovietskemu lídrovi Michailovovi Gorbačovovi a jeho perestrojke sa reformy v jeho krajine začali skôr než u nás, na Ukrajine dochádzalo k zmenám podstatne pomalšie.
Zatiaľ čo v Československu sa hneď prvým po revolučným prezidentom stal presvedčený antikomunista a bývalý disident Václav Havel, na Ukrajine nastúpil po získaní nezávislosti v roku 1991 k moci Leonid Kravčuk. Tento muž bol členom Komunistickej strany od roku 1958. Komunistickým zameraním sa netajil ani v č...
Zostáva vám 85% na dočítanie.