Bol uplynulý rok z hľadiska klímy a výkyvov počasia výnimočný, alebo zapadol do rámca posledného obdobia a všetky extrémy vrátane požiarov, sucha či tornád sa dali očakávať?
Táto otázka je veľmi komplexná. Z hľadiska hodnotenia extrémnosti počasia bol uplynulý rok skutočne výnimočný. Z istého pohľadu sa síce dá povedať, že zapadol do trendov, ktoré sú dlhodobo nastavené na globálnej aj regionálnej úrovni. Súčasne však platí, že mnohé extrémy, ktoré sa vyskytli či už v Európe, napríklad na Morave v súvislosti s tornádom, alebo na niektorých ďalších miestach planéty, boli len veľmi ťažko predstaviteľné. Kadencia extrémov, ktoré sme pozorovali, bola skrátka nesmierne vysoká a naozaj sa nedala predpovedať ani očakávať.
Jedným z extrémov, ktoré sa opakujú so zvyšujúcou sa intenzitou, sú horúčavy. Trpela nimi vlani naša krajina vo väčšej miere než po ostatné roky?
Na Slovensku máme za sebou rok, ktorý z hľadiska dlhoročnej priemernej teploty vzduchu nebol nejako zvlásť výnimočný. Celkovo skončil na 10. až 15. mieste najteplejších rokov. Dokonca sa dá povedať, že bol jedným z najchladnejších v poslednej dekáde.
Mohli by sme to ilustrovať na konkrétnych číslach?
Áno, samozrejme, mohol by som k tomu uviesť zopár čísiel. Napríklad na bratislavskom letisku skončil vlani ročný priemer teploty vzduchu na úrovni 11,4 stupňa Celzia. Ide v podstate o hodnotu, ktorá je aj v porovnaní s obdobím 1981 až 2010 mierne nadnormálna. Inými slovami to znamená, že sa pohybujeme len mierne nad dlhodobým normálom. Z tohto pohľadu môžeme minulý rok hodnotiť ako teplý. A počas neho sa u nás, teda v priestore Slovenska, vyskytlo niekoľko veľmi zaujímavých anomálií.
Ktoré anomálie vás najviac zaujali?
Jednou z tých najvýraznejších bola dosť nečakane studená jar, ktorá sa skončila s dlhodobou priemernou odchýlkou približne mínus 1,5 až dva stupne Celzia. Dokonca aj v porovnaní s teplejším normálom sa zaradila k studeným až veľmi studeným jarným obdobiam. Bolo to veľmi prekvapujúce. Možno si spomeniete, že ešte v polovici apríla minulého roka sme na bratislavskom Kamzíku mali asi 20 až 25 centimetrov snehu.
V čom vidíte vysvetlenie tohto javu?
Nastavenie globálnej cirkulácie v priestore Strednej Európy bolo jednoducho natoľko nešťastné, že sem prúdil veľmi studený arktický vzduch. A to aj v druhej polovici apríla a v niektorých kratších obdobiach dokonca i v máji. Takže celkovo možno zhodnotiť, že tá jar bola nečakane studená. Z hľadiska dlhodobého vývoja išlo o jednu z najchladnejších jarí za posledných asi 30 rokov. Každopádne veľkým skokom v porovnaní s ňou bolo potom leto.
Na ten skok zo zimy do tepla si mnohí pamätajú...
Áno, prvým júnovým dňom nastúpil...
Zostáva vám 85% na dočítanie.