Lietadlo spoločnosti FlyDubai 16. marca parkuje na medzinárodnom letisku v Dubaji, zatiaľ čo v pozadí stúpa dym po dronovom útoku na palivovú nádrž letiska. FOTO: TASR/AP
StoryEditor

Megapolis na hrane: Prežije fenomén Dubaj svoj vlastný boom?

13.03.2026, 18:23
  • Ako útoky dronov skúšajú sebavedomie „najbezpečnejšieho mesta“?

  • Aj supermoderná oáza sa môže raz opäť premeniť na výbeh pre ťavy. 

  • Ako extrémne teplo mení ľudí na bežcov po nákupných centrách? 

Ak niečo nezmeníme, môj vnuk bude opäť jazdiť na ťave. Nejde o žiadnu romantickú metaforu. Je to strategická doktrína, ktorá sa v Dubaji opakuje ako mantra prežitia. Po prvý raz ju vraj vyslovil dlhoročný vládca dubajského emirátu Rášid Maktúm.

Nie je to síce nikde zapísané, no jeden z emirových synov tvrdil, že jeho otec túto myšlienku skutočne vyslovil. Nie síce presne v tejto zjednodušenej podobe, ale s celkom rovnakým zmyslom.

„Môj starý otec jazdil na ťave, môj otec jazdil na ťave, ja jazdím Mercedesom. Môj syn sa vozí na land roveri, ale jeho syn bude jazdiť na ťave,“ tak údajne znel celý výrok, ktorý emir opakoval v priebehu svojho vyše tri desaťročia trvajúceho panovania (1958 – 90).

A hoci to môže pôsobiť ako nejaká tajomná orientálna hádanka, prezieravý panovník tým myslel čosi veľmi jasné a konkrétne: Dubaj musí investovať všetky svoje zdroje do všestranného rozvoja a modernizácie. Inak ho po vyčerpaní ropných studní čaká úpadok, stagnácia a návrat k pôvodnej chudobe a jednoduchosti arabských beduínov.

Šejk Rašíd toto svoje varovanie neopakoval iba niekde do steny svojej spálne. Ale na pravidelných stretnutiach svojho poradného zboru, ktoré vraj rozhodne neboli iba ospalým fórom pre nekontrolované šéfove rečnícke výlevy.

image

Konflikt v Perzskom zálive neovplyvnil len ceny ropy a akcií. Zlato nečakane zlacnelo

Naopak, priami účastníci ich opisujú ako veľmi dynamické, intelektuálne podnetné a vizionárske schôdzky. Nenadarmo sa pre ne vžilo označenie „Kamelotský madžlís“, ktorého prvá časť odkazuje na legendárne stretnutia rytierov kráľa Artuša, zatiaľ čo druhá je arabský pojem pre zhromaždenie.

Pri svojom artušovskom stole si šejk zhromaždil najchytrejších obchodníkov, inžinierov, investorov, ale i umelcov a iných talentov svojej doby. A to nielen samotných Arabov, ale i Britov, Indov a ďalšie národnosti.

Bol to skutočný mozgový trust, kde sa rodili veľké strategické rozhodnutia, riešili konkrétne projekty výstavby prístavov, letísk a ďalšej životne dôležitej infraštruktúry. Kde vlastne vznikal moderný Dubaj v podobe, ktorá dnes na mnohých pôsobí ako magnet.

V článku sa ešte dočítate:

    – Ako si Dubaj vybudoval stratégiu, ktorá mu pomohla prežiť.

    – V čom sú limity vlajkových megaprojektov dubajskej modernity.

    – Prečo nie je exkluzívna metropola ozajstným rajom na zemi. 

Dostupné pre predplatiteľov

Tento článok je určený pre predplatiteľov.
Zostáva vám 76% na dočítanie.
menuLevel = 2, menuRoute = focus/politika-s-spolocnost, menuAlias = politika-s-spolocnost, menuRouteLevel0 = focus, homepage = false
02. jún 2026 16:47