Turistický priemysel vo Vietname rastie tempom naozaj raketovým. Vlani prišlo do krajiny viac než 21 miliónov turistov, čo je historický rekord. Len počas decembra to boli dva milióny návštevníkov z Ázie, ale aj z Európy, Ameriky či dokonca z Afriky.
Obzvlášť západní cudzinci bývajú po príchode do Vietnamu občas prekvapení. Hlavne tí, ktoré očakávajú nejakú obdobu sivej, beznádejne stagnujúcej diktatúry v štýle husákovského Československa.
Stomiliónový Vietnam zostáva aj vyše polstoročie po skončení brutálnej vojny s USA jasne červenou baštou marxizmu-lenimizmu. S kosákmi a kladivami visiacimi z balkónov a pouličných lámp. So všadeprítomnými podobizňami uctievaného strýčka Ho, ako miestni zvyknú nazývať otca-zakladateľa komunistického Vietnamu Ho Či Mina.
„A predsa, každodennosť v Hanoji dýcha nečakanou otvorenosťou, živelnosťou a uvoľnenosťou – a všetko tam napodiv funguje (zdá sa, že viac než v Amerike). Nejde o žiadne bezfarebné, paranoidné autoritárstvo na spôsob karikatúr z čias studenej vojny,“ zhrnul na serveri The Hill svoje postrehy jeden z návštevníkov z USA.
Podľa jeho pozorovaní vietnamský režim síce stále vládne tvrdou rukou, no do životov bežných ľudí zasahuje len „zľahka“. Tamojšia autoritárska moc je vraj len ako šum na pozadí: nekritizujte komunistov a nechajú vás na pokoji. Trefný popis, alebo fabulácia neinformovaného Američana?
Tento článok je určený pre predplatiteľov.
Zostáva vám 87% na dočítanie.
Zostáva vám 87% na dočítanie.