Búrlivé pouličné oslavy, aplauz a nadšené skandovanie davov. Prejavy zvyčajne nasledujúce po pozitívnych udalostiach, ktoré vyvolajú všeobecnú radosť. Bangladéšania však týmto spôsobom oslavovali trest smrti pre svoju dlhoročnú líderku. Davová eufória z predstavy popravy? Aj v západnom svete bežná v stredoveku, ale dnes už nevídaná, minimálne od čias druhej svetovej vojny?
Najvyšší trest sa v Bangladéši stále vykonáva výhradne obesením. Miestne súdy každoročne vynesú stovky takýchto verdiktov, hoci reálne prebehne maximálne niekoľko popráv za rok. V cele smrti preto aktuálne čaká asi 2 400 odsúdencov.
Dlhoročná neohrozená suverénka miestnej politiky sa nemôže proti rozsudku ani odvolať. Musela by sa totiž dobrovoľne vrátiť z indického exilu, kam sa uchýlila po vlaňajšom zosadení. To sa však tak skoro určite nestane.
Bangladéšania preto zrejme nejasali zo samotnej, veľmi nereálnej vízie popravy expremiérky, ktorá v novembri dostala špagát za zločiny proti ľudskosti. Ich radosť vyvolali skôr nádeje na definitívny koniec jednej, nie príliš veselej epochy a nádeje na nový reštart celej krajiny.
Tieto euforické pocity však zďaleka nezdieľalo všetkých vyše 171 miliónov obyvateľov ôsmej najľudnatejšej krajiny sveta. Mnohí vnímali verdikt len ako politickú pomstu političke, ktorá stála na čele vlády dlhých 15 rokov. Iní vyjadrovali obavy, že budúcnosť nemusí byť až taká svetlá, ako si ju kreslia optimisti.
Pridajte sa k tým, ktorí vedia viac.
Zostáva vám 88% na dočítanie.
Zostáva vám 88% na dočítanie.