Nestáva sa často, že by sa Rumunsko dostalo do centra svetového diania, že by o ňom na medzinárodných fórach hovorili najmocnejší muži planéty. Tentoraz si Rumuni takýto „spotlight“ vyslúžili vďaka anulovaným prezidentských voľbám. Mnohí pozorovatelia sa zhodujú na tom, že ide o sporný a riskantný precedens, s možnými širšími dôsledkami pre celú západnú demokraciu.
Kartu rumunských volieb v poslednom čase opakovane vytiahol americký viceprezident J. D. Vance, ktorý ju využil na ostrú kritiku údajného obmedzovania slobody v Európe. Na februárovej Mníchovskej bezpečnostnej konferencii vyhlásil, že novembrové prvé kolo volieb rumunského prezidenta bolo zrušené len na základe „chabých podozrení“ a „pod enormných tlakom“ iných európskych krajín.
Súčasne odsúdil vyjadrenia bývalého eurokomisára Thierryho Bretona, ktorý pred nemeckými parlamentnými voľbami z 23. februára naznačil, že by sa rumunský precedens mohol uplatniť aj tam, ak by tam došlo k podobnému narušeniu zákonnosti. Tieto slová podľa Vancea znejú „pre americké uši šokujúco“.
„Nezdieľate rovnaké hodnoty ako my, ak zrušíte voľby, pretože sa vám nepáči ich výsledok. Ak sa tak veľmi bojíte vlastných ľudí, že ich umlčiavate a zatvárate im ústa,“ tvrdil Vance s odkazom na rumunské voľby na nedávnej konferencii protrumpovských konzervatívcov vo Washingtone (CPAC), na ktorej vystúpil s prejavom aj slovenský premiér Robert Fico.
Pridajte sa k tým, ktorí vedia viac.
Zostáva vám 86% na dočítanie.
Zostáva vám 86% na dočítanie.