Libanon má po vyše dvoch rokoch mocenského vákua nového prezidenta, premiéra i riadnu vládu. Zároveň došlo k výraznému prepísaniu vnútrolibanonských i regionálnych mocenských siločiar. Mnohí pozorovatelia preto hovoria o začiatku celkom novej éry libanonskej politiky, je to podľa vás reálne zhodnotenie situácie?
Politické a bezpečnostné zmeny v Libanone z posledných dvoch mesiacov nie sú zárukou pozitívneho vývoja, ale sú asi dôležitou podmienkou toho, aby sa krajina mohla vôbec niekam posunúť. Pokým chýbal prezident, nemohol byť vymenovaný ani premiér a nová vláda. Libanon sa už niekoľko rokov borí s hlbokou hospodárskou krízou, ktorú si ľudia u nás ani nevedia predstaviť, povedzme osemnásobný nárast ceny chleba. Medzinárodné spoločenstvo ponúkalo pomoc, ale požadovalo garancie. Potrebovalo vládu, ktorá naštartuje nejaký ozdravný program. Pokým bola krajina paralyzovaná, nemohol ani svet nič robiť. V tomto ohľade je nové obsadenie štátnych funkcií určite pozitívnym vývojom.
Mnohí analytici sa zhodujú na tom, že prekonanie dlhodobej paralýzy libanonskej politiky umožnilo bezprecedentné oslabenie militantného hnutia Hizballáh. Aký zásadný je tento posun?
Hizballáh je naozaj oslabený, rovnako ako regionálna rola jeho spojenca Iránu. Nie je to však žiadna záruka, že teraz už pôjde v Bejrúte všetko hladko. Bolo by predčasné radovať sa, že teheránsky režim stratil vplyv v Libanone alebo Sýrii, pretože vôbec nevieme, čo môže prísť teraz. Mnohokrát sa stalo, že bol niekto na hlavu porazený, že utrpel debakel a napokon to dopadlo celkom ináč. Po rozpade Sovietskeho zväzu napríklad vzniklo na Blízkom východe vákuum a ruský arabista Alexej Vasiľev vtedy varoval, že hegemónia amerického tábora a dominantné presadzovanie izraelských záujmov vyvolá v regióne nepredstaviteľné otrasy a nástup radikálnych protizápadných síl. A naozaj.
Pridajte sa k tým, ktorí vedia viac.
Zostáva vám 66% na dočítanie.
Zostáva vám 66% na dočítanie.