Rozhodol naratív vojny, mobilizoval hneď z dvoch strán. Prečo Pellegrinimu zabral a Babišovi nie? (rozhovor)

Čo vás najviac prekvapilo v druhom kole prezidentských volieb – vysoká, viac ako 61-percentná účasť voličov alebo vyše šesťpercentný rozdiel, ktorým Peter Pellegrini porazil Ivana Korčoka?

Obidve veci, ktoré spomínate, sú v podstate dosť prekvapivé. V kontexte slovenských prezidentských volieb ide naozaj o veľmi vysokú účasť, ktorá potvrdzuje, že Hlasu a Smeru, respektíve súčasnej vládnej koalícii, sa podarilo mobilizovať svojich vlastných voličov. Evidentne prvé kolo nepovažovali až za také kľúčové. To je jedna vec. Samozrejme, s tým potom súvisí aj druhá vec, teda vysoký rozdiel v zisku oboch kandidátov. Ak sa nemýlim, tak prakticky žiaden z predvolebných prieskumov ani modelov ho nepredvídal. Apropo, opakuje sa tým situácia z prvého kola, keď sme tiež očakávali o niečo tesnejšie výsledky, ktoré vtedy dopadli v prospech Ivana Korčoka.

Čím sa teda Petrovi Pellegrinimu podarilo do takej miery mobilizovať voličov?

Kľúčovým mobilizačným faktorom sa, bohužiaľ, stal naratív vojny. Ten bol zvolený veľmi dobre, a to hlavne v kontexte medzinárodnej situácie. Spomeňme si, že pred vyše rokom ho v českej prezidentskej kampani skúšal využiť Andrej Babiš. U neho to až tak nefungovalo. A to najmä preto, že medzinárodná situácia na bojisku bola v tom čase iná, než je v súčasnosti.

V čom sa líši súčasná situácia od tej spred roka?

Dnes Pellegrini a jeho podporovatelia mali to šťastie, že túto tému vytiahol v Paríži francúzsky prezident Emmanuel Macron. Tým sa v európskom priestore začalo oveľa otvorenejšie hovoriť o možnosti nejakej formy zapojenia vojakov NATO do vojny, ktorú oni pretavili do príbehu o bezpečnosti a suverenite Slovenska. Myslím si, že to bol veľmi efektívny mobilizačný mechanizmus, a to hneď z dvoch strán.

Na ktorých voličov zaúčinkoval?

Na jednej strane vďaka akcentu na suverenitu a medzinárodnú autonómiu Slovenska dobre rezonoval s voličmi Štefana Harabina, ktorí sú často orientovaní výrazne na východ a sympatizujú s ruskou stranou konfliktu na Ukrajine. Zároveň sa im týmto podarilo celkom efektívne vystrašiť umiernených voličov, ktorí tvoria hlavne elektorát Hlasu. Ako vieme z prieskumov, oni už postupne prestávali byť spokojní so svojou voľbou. Neboli úplne stotožnení s tým, akým smerom sa uberá vládna koalícia. A práve téma vojny sa ich dotkla. Pellegrinimu a zvyšku koalície sa to podarilo interpretovať tak, že nemusíte byť s nami úplne spokojní, ale my vám poskytneme aspoň bezpečie pred tou búrkou, ktorá sa na nás valí.

Neprekvapilo by vás, keby Robert Fico ako skúsený technológ moci vytiahol úplne úmyselne tému vyslania vojakov na Ukrajinu pred stretnutím v Paríži už ako súčasť prezidentskej kampane s cieľom pomôcť Pellegrinimu?

Podľa mňa bolo už v čase, keď sa to celé dialo, úplne evidentné, že práve toto bude témou prezidentských volieb. Ja som sa toho obával už vtedy. V predchádzajúcich rozhovoroch som pripomínal, že to bude veľmi dobre fungovať presne z tohto dôvodu, že to efektívne spája dva typy elektorátu, ktoré za iných okolností môžu byť na seba vzájomne trochu alergické.

Volebná mapa ukazuje, že Korčok zvíťazil jasne nad 60 percent iba v pár okresoch, najmä vo veľkých mestách. Čím si to vysvetľujete?

Ide o štandardný efekt veľkých miest. Povedal by som, že voľby sú vždy multifaktorovým problémom. Do volebného konania veľmi intenzívne zasahuje fenomén socioekonomickej situácie, respektíve to, čomu sme kedysi skrátene hovorili sociálne triedy. V mestách žije viac ľudí, ktorí patria do strednej a vyššej triedy. Sú bohatší, majú iný typ životných skúseností či záujmov a podobne. A na nich platí iná rétorika. Ďalej je to aj o tom, že Hlas a Smer vo svojich kampaniach dlhodobo akcentovali aj vidiecky priestor, teda dediny a krajinu. A z toho, ako sa prezentujú, sa dá vyvodzovať, že pre nich to je kľúčový elektorát.

Na ten Korčok nedosiahol?

Nie, pretože tento typ elektorátu je pomerne ťažko dosiahnuteľný pre stredopravé prostredie, ktoré s ním dlho nijako zásadne nepracovalo, keďže ho považuje za ťažko osloviteľný. Myslím, že to bude vyžadovať ešte veľa práce, než by sa hypoteticky podarilo niektorým stredopravým subjektom dostať k týmto ľuďom.