Decembrové rozhodnutie Európskeho parlamentu, ktorý odklepol postupné odstrihnutie sa Únie od ruského plynu, možno zastihlo krajiny ako Maďarsko alebo Slovensko nepripravené, určite však nezaskočilo trio pobaltských štátov. Litva, Lotyšsko a Estónsko sa o čo najväčšiu energetickú, politickú aj ekonomickú nezávislosť od Moskvy začali usilovať v podstate od rozpadu Sovietskeho zväzu v úvode 90. rokov. Ako tvrdia, bola to nevyhnutnosť, keďže ich Rusi stále považujú za súčasť sféry svojho vplyvu a snažia sa nad nimi opätovne získať kontrolu.
Tieto obavy potvrdzuje zvyšujúca sa intenzita hlasov z Moskvy, ktoré volajú po odchode Rigy, Vilniusu a Tallinnu zo Severoatlantickej aliancie alebo sa im dokonca vyhrážajú vojenským útokom a ich ovládnutím. I preto tieto tri krajiny pociťujú ako existenčnú nevyhnutnosť pretrhnutie akýchkoľvek väzieb na Rusko – a to i napriek tomu, že v nich stále žije početná ruská menšina. „Energetická nezávislosť znamená zároveň politickú nezávislosť. Ak od Ruska nakupujete plyn a ropu, tak financujete jeho vojnovú mašinériu. U nás v Litve...
Tento článok je určený pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.