Prudký rozmach nízkonákladovej leteckej dopravy, budovanie rozľahlých dovolenkových rezortov, rýchle vymaňovanie sa krajín tretieho sveta z chudoby a vzostup ekonomickej sily strednej triedy, ktorá zatúžila cestovať po svete. Toto všetko má za následok enormný rozvoj globálneho turizmu. Ten už dnes nevyzerá tak, ako sme ho poznali pred 10 či 20 rokmi. Keď sa vydáme na miestny trh kúpiť si zaručene lokálny suvenír z dovolenky v Egypte či Karibiku, je veľmi pravdepodobné, že natrafíme na hodvábnu šatku Made in China alebo šálku vyrobenú v Bangladéši.
Práve proti rýchlo postupujúcej globalizácii cestovného ruchu sa snažia v posledných rokoch bojovať niektoré európske mestá a krajiny. Katalánska Barcelona zakazuje platformy ako Airbnb, chorvátsky Split obmedzuje počet výletných lodí prichádzajúcich do tamojšieho prístavu a talianske Benátky zavádzajú poplatky za samotný vstup do centra mesta.
Azda najviac sa o návrat k udržateľnému turizmu snažia Rakúšania. Naši západní susedia dokonca s týmto zámerom prijali turistickú stratégiu 2030 – cieľom takzvaného Plánu T je spraviť z Rakúska do konca aktuálnej dekády krajinu s najudržateľnejším cestovným ruchom na svete. „Táto stratégia zahŕňa celý rad oblastí, od ekologickej mobility cez rozvoj urbánneho prostredia až po využitie inovatívnych riešení,“ uviedla Astrid Steharnig-Staudinger, riaditeľka rakúskej organizácie cestovného ruchu Austria Tourism. A tejto téme sa venoval aj druhý ročník Rakúskeho samitu o udržateľnom turizme (STiAS), ktorý sa konal v Bregenzi, hlavnom meste najzápadnejšej rakúskej spolkovej krajiny Vorarlbersko.
Biznis po rakúsky
Rakúsko je typickým príkladom toho, ako sa rodinné f...
Tento článok je určený pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
