Takzvané uhlíkové clo, teda poplatok súvisiaci s mechanizmom uhlíkového vyrovnania na hraniciach, a poplatok z nerecyklovaného elektronického odpadu by sa mohli stať novými vlastnými zdrojmi v budúcom sedemročnom rozpočte Európskej únie. Podľa servera Euractiv majú tieto dva varianty v súčasnosti najširšiu podporu medzi členskými štátmi únie.
Rokovania o rozpočte EÚ na roky 2028 až 2034 sa konajú práve teraz a otázka jeho príjmovej stránky je kľúčová. Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová už v júli uviedla, že bez nových vlastných zdrojov alebo vyšších príspevkov členských štátov by bolo potrebné navrhovaný unijný rozpočet znížiť o 40 percent.
Zhoda zatiaľ nepadla
Štáty prispievajú do rozpočtu EÚ primárne na základe svojej ekonomickej sily, meranej hrubým národným dôchodkom. Komisia už vlani navrhla päť nových vlastných zdrojov. Ide o výnosy z emisných kvót, príjmy z uhlíkového cla (poplatky pri emisne náročných tovaroch dovážaných do EÚ), poplatok z nezozbieraného elektroodpadu, daň z tabaku a príspevok veľkých firiem pôsobiacich na jednotnom trhu EÚ.
Celkovo Komisia odhaduje, že týchto päť zdrojov by mohlo prinášať asi 58,5 miliardy eur ročne.Ďalšie tri zdroje pridal Európsky parlament: daň z digitálnych služieb, daň z online hazardných hier a zdanenie kapitálových ziskov z kryptoaktív.
Členské štáty sa teraz musia zhodnúť na tom, ktorý zo zdrojov podporia. Novými vlastnými zdrojmi sa zaoberali tento týždeň aj veľvyslanci členských štátov pri EÚ a podľa informácií ČTK sa pozície krajín nijako neposunuli. Nemecko napríklad rezolútne odmieta poplatky pre veľké firmy, krajiny strednej a východnej Európy sú proti použitiu výnosov z emisných kvót a Malta sa stavia proti dani z online hazardných hier.
Costa je optimistický
Dohoda o týchto zdrojoch je pritom čoraz viac považovaná za kľúčový stavebný kameň na dosiahnutie zhody o celom budúcom sedemročnom rozpočte EÚ, poznamenal Euractiv. Predseda Európskej rady António Costa chce do októbra zabezpečiť zhodu na balíku príjmov a následne dosiahnuť širšiu dohodu o takzvanom viacročnom finančnom rámci.
Costa v súčasnosti navštevuje jednotlivé štáty EÚ, aby si vypočul ich názory. Zatiaľ je v polovici svojej takzvanej Tour des Capitales (Cesty po hlavných mestách) a podľa informácií ČTK je optimista v súvislosti s tým, že si členské štáty uvedomujú nutnosť mať dohodu o rozpočte do konca tohto roka.
Prípravu kompromisného návrhu má na starosti írske predsedníctvo. Návrhom sa potom budú zaoberať unijní prezidenti a premiéri na samite EÚ, ktorý sa začína 15. októbra.
Íri v uplynulých týždňoch viedli individuálne rozhovory tak s jednotlivými ministrami, ako aj s veľvyslancami členských štátov. „Myslím, že sme sa dostali za fázu vymedzovania možností a teraz sme vo fáze hľadania kompromisného riešenia,“ povedal Euractivu írsky minister pre európske záležitosti Thomas Byrne.
V súčasnom rozpočte na roky 2021 až 2027 má EÚ okrem národných príspevkov tri vlastné zdroje príjmov. Najväčšiu časť tvoria práve príspevky členských štátov založené na ich hrubom národnom dôchodku, ktoré v roku 2025 predstavovali zhruba 65 percent vlastných zdrojov, teda asi 97,2 miliardy eur.
Ďalších približne 24,4 miliardy eur priniesli príspevky založené na DPH, 21,1 miliardy eur clá a 7,1 miliardy eur príspevok podľa množstva nerecyklovaného plastového obalového odpadu.
