Medziročný rast spotrebiteľských cien v eurozóne v auguste zrýchlil na 3,3 percenta z júlového tempa 2,9 percenta. Inflácia sa tak dostala na najvyššiu úroveň za zhruba tri roky.
Vyplýva to z rýchleho odhadu, ktorý dnes zverejnil štatistický úrad únie Eurostat. Za rastom inflácie v krajinách používajúcich euro stáli najmä ceny energií, ktoré sa medziročne zvýšili o 14,3 percenta.
Slovenské spotrebiteľské ceny sa v porovnaní s priemerom za celú eurozónu v auguste medziročne zvýšili menej výrazne, a to o 3,1 percenta. Tempo ich rastu sa spomalilo po júlovom posilnení o 3,2 percenta.
Nad dvojpercentným cieľom
Infláciu na celom svete v poslednom čase tlačí nahor konflikt na Blízkom východe, ktorý viedol k výraznému zdražovaniu ropy a plynu. Dnešné údaje podľa agentúry Reuters podporujú očakávania, že Európska centrálna banka tento mesiac prikročí k ďalšiemu zvýšeniu úrokových sadzieb, aby udržala infláciu pod kontrolou.
Najviac v auguste k rastu celkovej inflácie prispelo zdraženie energií. Ich ceny sa medziročne zvýšili o 14,3 percenta po tom, ako sa v júli v porovnaní s rovnakým mesiacom minulého roka posilnili o 10,3 percenta.
Zrýchlilo sa aj medziročné tempo rastu cien priemyselných tovarov na 1,2 z júlových 0,9 percenta. Rast cien služieb sa však spomalil, a to na tri percentá z júlových 3,3 percenta, a tempo rastu cien potravín, alkoholu a tabaku zostalo na úrovni 1,2 percenta.
V Nemecku, ktoré je najväčšou ekonomikou eurozóny, bola medziročná inflácia podľa rýchleho odhadu na úrovni 2,9 percenta. Najvýraznejšie medziročne stúpli spotrebiteľské ceny v Litve (5,8 percenta), na Cypre (5,2 percenta) a v Bulharsku (5,1 percenta).
Najmenej sa zvýšili v Estónsku (1,3 percenta), na Malte (1,9 percenta) a vo Fínsku (2,4 percenta).
Inflácia v eurozóne sa už niekoľko mesiacov nachádza nad dvojpercentným cieľom Európskej centrálnej banky. Centrálna banka v júni prikročila k prvému zvýšeniu úrokov za takmer tri roky, kľúčová depozitná sadzba tak vzrástla o štvrť percentuálneho bodu na 2,25 percenta.
V júli banka ponechala úroky bez zmeny, o ich nastavení bude znovu rozhodovať na budúci týždeň. Predpokladá sa, že úrokové sadzby zvýši o ďalšiu štvrtinu percentuálneho bodu.
Obavy z prudkého rastu inflácie a z razantnejšieho sprísňovania menovej politiky zatiaľ zmierňuje skutočnosť, že základné inflačné tlaky zostávajú relatívne mierne.
Takzvaná jadrová inflácia, ktorá nezahŕňa kolísavé ceny energií a potravín, v auguste klesla na 2,4 percenta z 2,5 percenta v predchádzajúcom mesiaci.
Tlak na centrálnu banku
Najnovšie zrýchlenie inflácie v eurozóne stupňuje tlak na Európsku centrálnu banku, aby na svojom najbližšom zasadnutí budúci týždeň zvýšila svoje úrokové sadzby. Informuje o tom agentúra DPA.
Miera inflácie sa podľa predbežných údajov štatistického úradu Európskej únie Eurostat ešte viac vzdialila od cieľovej úrovne dvoch percent, ktorú považuje banka za optimálnu pre udržanie cenovej stability v strednodobom horizonte.
Zvýšenie úrokových sadzieb na zasadnutí banky, ktoré sa uskutoční 10. septembra, je potrebný krok, napísal v komentári k aktuálnym údajom Eurostatu hlavný ekonóm spoločnosti Commerzbank Jörg Krämer.
Hlavným dôvodom je, že mnohé spoločnosti pravdepodobne prenesú zvýšené náklady na energie na svojich zákazníkov, čo ešte viac vystupňuje cenové tlaky, vysvetlil.
Podobne sa vyjadrila aj ekonómka štátnej rozvojovej banky KfW Stephanie Schoenwaldová. Údaje o inflácii by podľa nej mali Európskej centrálnej banke stačiť na to, aby v septembri opäť zvýšila úrokové sadzby. Pokiaľ však hlavnou hnacou silou inflácie zostanú ceny energií, ďalšie zvyšovanie sadzieb nebude potrebné, dodala.
