Venezuela zvažuje odchod z Organizácie krajín vyvážajúcich ropu (OPEC), čo by znamenalo ďalšiu ranu pre kartel, na ktorého založení sa pred viac ako šesťdesiatimi rokmi krajina podieľala.
Myšlienka na odchod bola témou rozhovorov s americkými úradníkmi, žiadne rozhodnutie však zatiaľ nepadlo. S odvolaním sa na informované zdroje to dnes uviedla agentúra Bloomberg.
Vplyv postupne upadal
Odchod Venezuely z OPEC by zdôraznil zásadný obrat v politike tejto juhoamerickej krajiny po zvrhnutí dlhoročného prezidenta Nicolása Madura. Spojené štáty zároveň rokujú s venezuelskou vládou o získaní významného podielu v tamojších ropných poliach. Podľa zdrojov oboznámených s rokovaniami sa zvažuje aj možnosť prenájmu viacerých ložísk na 100 rokov. Takýto zásah by bol bezprecedentným rozšírením amerického vplyvu na ekonomiku inej krajiny.
Venezuela bola významným členom OPEC, jej vplyv však v posledných rokoch výrazne oslabil pre americké sankcie a problémy v domácom ropnom priemysle. V júli krajina ťažila podľa prieskumu Bloombergu 1,16 milióna barelov ropy denne, čo je menej ako polovica produkcie spred desiatich rokov. Tento rok však ťažba opäť rastie.
Prípadný odchod Venezuely z kartelu OPEC by pre nízku ťažbu zrejme nemal na svetové ceny ropy bezprostredný výrazný vplyv. Pre kartel by však znamenal ďalšiu ranu v čase, keď sa jeho členovia čoraz viac búria proti obmedzeniam spojeným s členstvom. Pred štyrmi mesiacmi opustili OPEC Spojené arabské emiráty, čím ohrozili jednotu skupiny a jej vplyv na ceny ropy.
Odchod Venezuely by tak mohol ďalej prehĺbiť pochybnosti, či OPEC vedený Saudskou Arábiou dokáže aj naďalej držať spolu a ovplyvňovať ceny ropy. Podľa jedného zo zdrojov navyše niektorí americkí predstavitelia vidia možnosť vytvoriť z USA a Venezuely ropnú veľmoc, ktorá by výrazne obmedzila vplyv kartelu OPEC.
Venezuela by sa zároveň mohla sústrediť na zvyšovanie ťažby bez prípadných budúcich limitov OPEC, čo by v dlhšom období mohlo prispieť k nižším cenám ropy, ale tiež pomôcť Washingtonu realizovať jeho plány na ropný sektor tejto krajiny bez obmedzení vyplývajúcich zo záväzkov voči kartelu. V súčasnosti Venezuela nepodlieha žiadnym ťažobným limitom kartelu pre výrazný pokles ťažby v posledných rokoch.
Víťazstvo pre Trumpa
Prípadný odchod Venezuely z OPEC by mohol otvoriť cestu americkým aj ďalším zahraničným ťažobným spoločnostiam k väčšiemu zapojeniu do obnovy jej ropného priemyslu. To by v najbližších rokoch mohlo zvýšiť svetovú ponuku ropy a prispieť k nižším cenám. Bolo by to víťazstvom aj pre amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorý je dlhodobým kritikom OPEC a jeho schopnosti tlačiť nahor ceny ropy a náklady na pohonné látky pre amerických spotrebiteľov.
Vzťahy medzi USA a Venezuelou sa po zvrhnutí Madura na začiatku januára výrazne zmenili. Z pôvodnej izolácie sa stalo partnerstvo, v rámci ktorého Washington obnovil diplomatické styky a získal značný vplyv na ťažobnú politiku Venezuely. Americká spoločnosť Chevron svoje pôsobenie v krajine navyše tento rok výrazne rozšírila.
Venezuela patrila v roku 1960 k piatim zakladajúcim členom OPEC a zohrala významnú úlohu aj pri vzniku širšej aliancie OPEC+ v roku 2016, keď sa k aliancii pripojilo okrem iného Rusko.
Kartel hral od svojho vzniku významnú úlohu na svetových trhoch s ropou, od arabského ropného embarga v 70. rokoch až po masívne zníženie ťažby, ktoré stabilizovalo ceny a pomohlo veľkej časti globálneho ropného priemyslu v čase pandémie ochorenia covid-19.
V posledných rokoch vplyv kartelu slabne. Je to najmä pre rastúcu ťažbu z bridlíc v USA či rozsiahle nálezy suroviny v Guyane a Brazílii, ktoré jeho podiel na svetovej ťažbe postupne znižujú.
