Nórsko plánuje hľadať v Arktíde ropu a plyn napriek odporu Európskej únie, ktorá má obavy z dopadov na životné prostredie.
Nórska produkcia týchto surovín, od ktorej závisí energetická bezpečnosť Európy, by sa bez nových vrtov mohla za 25 rokov prepadnúť na nulu, napísal web Gazeta.pl.
Ťažba surovín
Nórsko plánuje udržať ťažbu a vývoz surovín približne na súčasnej úrovni minimálne do roku 2035. To si však vyžaduje objavovanie a rozvoj nových ložísk, teda krok, proti ktorému sa EÚ oficiálne stavia.
Nórsky minister energetiky Terje Aasland však agentúre Reuters zdôraznil, že jeho krajina má suverénne právo rozvíjať ložiská v Barentsovom mori bez ohľadu na postoj EÚ.
"Ak má Nórsko zostať dlhodobým dodávateľom ropy a plynu do Európy, musí byť súčasťou diskusie aj Arktída," uviedol Aasland. "Tieto oblasti budeme rozvíjať a bude na EÚ, či tam zavedie moratórium na ťažbu plynu či ropy," dodal.
Brusel v súčasnosti podporuje zákaz nových vrtov v Arktíde kvôli ochrane životného prostredia. Podľa agentúry Reuters však EÚ teraz zvažuje zmenu svojho postoja pre rastúce obavy o energetickú bezpečnosť kontinentu, v ktorej hrajú Nóri kľúčovú úlohu.
Nové ložiská
Po začatí rozsiahlej ruskej invázie na Ukrajinu v roku 2022 sa Nórsko stalo najväčším dodávateľom zemného plynu do Európy. Pokrýva približne 30 percent dopytu Európskej únie a Británie.
Oficiálne prognózy však predpovedajú prudký pokles ťažby v najbližších rokoch, ak nebudú rýchlo objavené a rozvinuté nové ložiská. Vzhľadom na súčasnú dostupnosť zdrojov je prepad prakticky istý.
Potvrdzuje to správa nórskeho úradu zodpovedného za zdroje na morskom šelfe, podľa ktorej by bez významných nových objavov mohla ťažba začať prudko klesať už po roku 2030. V optimistickom scenári bude produkcia v roku 2050 o tretinu nižšia ako dnes. V pesimistickom scenári klesne takmer na nulu.
