Ceny energií v Holandsku rastú, pretože viaceré elektrárne v Európe majú menší prístup k chladiacej vode.
Klimatická zmena so suchami a otepľovaním riek zase núti Holanďanov uvažovať u výhodnejšej výstavbe budúcich elektrární pozdĺž morského pobrežia než na okraji riek. Na správy informačného portálu NL Times upozornil spravodajca TASR.
Holandsko koncom minulého týždňa nakupovalo elektrinu za 150 až 200 eur za megawatthodinu. V júli sa ceny pohybovali okolo 80 eur. Verejnoprávna televízna stanica NOS upozornila, že rast cien elektriny pociťujú najmä domácnosti s dynamickými energetickými zmluvami, keď ceny energií kolíšu v závislosti od výkyvov na trhu.
Nízke hladiny riek
Problémom sú nízke hladiny vody riek v celej Európe. Pri výrobe energie sa totiž uvoľňuje veľa tepla a energetické spoločnosti zvyčajne používajú vodu z riek na zachytávanie prebytkového tepla a teplú vodu následne vypúšťajú späť do rieky.
Z dôvodu nízkych hladín vody však elektrárne odoberajú menej alebo žiadnu vodu na chladenie a nemôžu vypúšťať oteplenú vodu späť do rieky s nižšou hladinou, pretože by to vodu v rieke ešte viac zohrialo.
„Je to na ochranu ekosystémov, rastlín, rýb a na ochranu pitnej vody. Tú berieme z rieky a nechceme, aby bola príliš teplá,“ vysvetlil v rozhovore pre NOS Jasper Verschuur, univerzitný lektor na Technickej univerzite v Delfte.
NL Times pripomenul, že problémom s nižšou hladinu riek čelia najmä energetické spoločnosti vo Francúzsku, Rumunsku, Maďarsku a Bulharsku. Elektrárne v týchto krajinách pracujú s nižšou kapacitou alebo výrobu elektriny zastavili, čo výrazne zvyšuje ceny energií v Európe, ktorej trh s energiami je prepojený. Vyššie ceny elektriny tak ovplyvňujú aj Holandsko, ktoré na svojom území tieto problémy zatiaľ nemá.
Otázka času
Výroba energie v Holandsku sa v priebehu tohto leta pre hladinu vody v riekach nemusela znižovať, ale mohlo by sa tak stať v blízkej budúcnosti. Elektrárne obmedzia výrobu, keď teplota vody stúpne nad 28 stupňov Celzia. Rieka Mása pretekajúca Holandskom mala v posledných dňoch okolo 25 stupňov Celzia.
„V Holandsku sa približne polovica veľkých elektrární nachádza pozdĺž morského pobrežia. Využívajú slanú vodu a vypúšťajú ju hlboko do mora. Sú tak menej zraniteľné. Druhá polovica elektrární sa nachádza pozdĺž riek a tie sú voči takýmto situáciám zraniteľné,“ skonštatoval Verschuur.
Preto za rozumné považuje hľadať lokality pre nové elektrárne pozdĺž mora a nie pri riekach, lebo klimatická zmena spôsobí, že súčasné suchá budú čoraz častejšie a dlhšie a ovplyvnia kvalitu riek. „To by znamenalo, že elektrárne pozdĺž riek sa s takýmito situáciami budú musieť v budúcnosti vyrovnávať častejšie,“ povedal Verschuur.
