Americký prezident Donald Trump vlani získal zo zahraničného licencovania svojho mena v realitnom biznise 59,5 milióna dolárov. Bolo to o 71 percent viac ako v predchádzajúcom roku a takmer desaťkrát viac ako v roku 2023. Na základe Trumpovho každoročného majetkového priznania to dnes uviedla americká televízia CNBC.
Viac ako 60 percent týchto príjmov pochádzalo z projektov v krajinách Perzského zálivu. Približne 22 miliónov dolárov pripadalo na projekty v Spojených arabských emirátoch, deväť miliónov dolárov na Saudskú Arábiu a päť miliónov dolárov na Katar.
Významná časť príjmov súvisela s dvoma developermi z oblasti Perzského zálivu – so saudskoarabskou spoločnosťou Dar Al Arkan a s dubajskou spoločnosťou Damac. Trump uviedol príjmy 25,8 milióna dolárov súvisiace s projektmi spoločnosti Dar Al Arkan a jej medzinárodnej pobočky Dar Global. Projekty spojené so spoločnosťou Damac priniesli ďalších 11,3 milióna dolárov.
Časť developerov, ktorí si licencovali Trumpovo meno, sa zároveň usilovala o investície v Spojených štátoch, o vládne povolenie alebo o priaznivé ekonomické a diplomatické vzťahy. Niektoré projekty s Trumpovým menom tiež využívajú štátne pozemky, štátne investície alebo spoluprácu so spoločnosťami pod kontrolou vlád.
Prezidentova spoločnosť The Trump Organization v rámci svojej etickej politiky pre Trumpovo druhé funkčné obdobie zakázala nové významné transakcie so zahraničnými vládami, povolila však obchody so súkromnými zahraničnými spoločnosťami.
Organizácia uviedla, že funguje úplne oddelene od prezidentského úradu, dodržiava etické zákony a zákony upravujúce konflikt záujmov a využíva externého etického poradcu.
CNBC nenašla dôkazy, že by niektorá z licenčných platieb ovplyvnila rozhodnutia Trumpovej administratívy, že by niektorý developer získal zvláštne zaobchádzanie, ani že by Trump v prospech niektorej spoločnosti zasahoval.
Biely dom uviedol, že jediným zvláštnym záujmom, ktorý riadi prezidentove rozhodnutia, je najlepší záujem amerického ľudu.
Katar, Omán, aj Vietnam
Trump uviedol príjem 5,25 milióna dolárov z licencií súvisiacich s plánmi spoločnosti Dar Global na golfový klub s Trumpovým menom a luxusnú vilu v Katare. Projekt je súčasťou pobrežnej zástavby Simaisma vedenej spoločnosťou Qatari Diar, realitnou investičnou spoločnosťou založenou katarským štátnym investičným fondom. Na jej čele stojí katarský minister.
Zverejnené platby časovo súviseli s výrazným rozšírením vzťahov medzi Spojenými štátmi a Katarom. Spoločnosti Dar Global a Qatari Diar projekt oznámili 30. apríla 2025, dva týždne pred Trumpovou návštevou Dauhy. Pri nej potom oznámili významné dohody v oblasti letectva, obrany a ekonomiky. CNBC nenašla dôkazy, že by projekt s Trumpovým menom ovplyvnil niektorú z týchto dohôd.
Podobnú štruktúru má projekt v Ománe, na ktorom spolupracuje súkromný developer so štátnym partnerom. Trump uviedol príjem takmer jeden milión dolárov z licencovania súvisiaceho s projektom Aida, ktorý vzniká prostredníctvom spoločného podniku spoločností Dar Global a Omran Group, čo je ománska štátna spoločnosť zameraná na rozvoj cestovného ruchu.
Trumpove licenčné príjmy zo zahraničia sa týkali aj projektov mimo oblasti Perzského zálivu. Z Vietnamu Trump uviedol príjem päť miliónov dolárov spojený s plánovaným golfovým projektom blízko Hanoja v hodnote 1,5 miliardy dolárov. Projekt sa ďalej rozvíjal v čase, keď vietnamskí predstavitelia rokovali s Trumpovou administratívou o odvrátení hrozby 46-percentného cla.
Vtedajší vietnamský premiér Pham Minh Chinh sa v máji 2025 zúčastnil na slávnostnom otvorení projektu spoločne s Trumpovým synom Erikom a uviedol, že návšteva Erika Trumpa pomohla tento projekt urýchliť. Ani v tomto prípade CNBC nenašla dôkazy, že by projekt s Trumpovým menom ovplyvnil rokovania o clách alebo sadzbu uvalenú na vietnamský tovar.
Nevyriešené otázky
Projekty v Katare a v Ománe podľa právnych expertov vyvolávajú dosiaľ nevyriešené otázky súvisiace s takzvanou klauzulou o zahraničných požitkoch v americkej ústave. Tá federálnym činiteľom zakazuje bez súhlasu Kongresu prijímať určité výhody od zahraničných štátov.
"Hlavnou otázkou je, či možno platby vedené cez súkromného developera stále pripisovať zahraničnému štátu v prípade, že spoločnosť kontrolovaná vládou vlastní pozemok, financuje projekt alebo sa podieľa na jeho rozvoji," uviedol vedúci pracovník inštitútu Brookings Scott Anderson, ktorý je zároveň právnikom a vedúcim redaktorom blogu Lawfare.
Súdy túto otázku ešte definitívne nevyriešili. Najvyšší súd viaceré žaloby z prvého Trumpovho obdobia, ktoré prezidenta obviňovali z porušenia tejto doložky, v roku 2021 po jeho odchode z úradu zamietol ako bezpredmetné. O merite veci nerozhodol.
"Je zrejmé, že tvorcovia ústavy s licenčnými poplatkami nepočítali," uviedol Anderson. Podľa neho však široký rozsah tejto klauzuly naznačuje, že predstavitelia verejnej moci by bez súhlasu Kongresu nemali mať prospech od zahraničných vlád.
