Pokiaľ platí, že Británia je dnes až po uši v „exkrementoch“, Thames Water je ideálnym symbolom. Obrí moloch spravujúci vodovody a kanalizáciu pre obyvateľov Londýna a okolia ťaží dvadsaťmiliardový dlh, nemá peniaze na opravy potrubia a každý rok dostáva mnohomiliónové pokuty za nelegálne vypúšťanie splaškov.
Aké sú šance, že najväčšia britská vodárenská spoločnosť prejde do verejnej správy? (19. 7. 2026)
V riekach hynú ryby, vtáky, vydry. Kedysi priezračné vody potokov vyvierajúcich z kriedového podložia zarastajú riasami. Od smradľavej vody utekajú rybári aj turisti, rušia sa triatlony, atmosféru tradičného zápolenia osemveslíc medzi Oxfordom a Cambridgeom kazí zápach fekálií. Úrady varujú plavcov, aby sa neponárali do Temže, pretože je v nej príliš vysoká koncentrácia baktérie E. coli.
„Boli časy, keď sme sa v Temži v lete otužovali a plávali,“ povzdychla si pre BBC Joan Fennellyová, členka klubu diaľkového plávania z Henley-on-Thames. "Dnes sa bojíte vstúpiť do rieky, pretože môžete prehltnúť fekálne baktérie alebo dostať infekciu. Pred vstupom do rieky musíte skontrolovať aplikáciu, či práve z čističky netečú výkaly. Je to šialené," dodala.
V Londýne sa preto dlhodobo rieši, ako postaviť na nohy súkromnú firmu, ktorá sa už tri roky zmieta na pokraji finančného kolapsu. Platiť jej dlhy z verejných peňazí sa už nikomu nechce a nový premiér Andy Burnham, ktorý sa pred deviatimi dňami nasťahoval do Downing Street, dával už pred svojím nástupom najavo, že je za radikálne riešenie.
V článku sa ešte dočítate:
- Ako sa Thames Water dostala na pokraj kolapsu,
- Prečo privatizácia vodárenstva podľa kritikov zlyhala,
- Čo veritelia požadujú výmenou za záchranu firmy,
- Koľko by Britániu mohlo stáť znárodnenie.
Dostupné pre predplatiteľov 
Tento článok je určený pre predplatiteľov.
Zostáva vám 70% na dočítanie.
Zostáva vám 70% na dočítanie.
