Európska komisia v stredu predstavila balík opatrení pre technologickú suverenitu (Tech Sovereignty Package), ktorý má posilniť pozíciu EÚ v oblasti digitálnych technológií a znížiť jej závislosť od zahraničných spoločností.
Tento balík zahŕňa dva legislatívne návrhy - zákon o čipoch 2.0 a zákon o rozvoji cloudových služieb a umelej inteligencie (AI) -, ako aj stratégiu pre otvorené zdrojové kódy a strategický plán digitalizácie a umelej inteligencie v energetike.
Výkonná podpredsedníčka EK Henna Virkkunenová uviedla, že v kritických odvetviach, ako je obrana a zdravotníctvo, je dôležité, aby cloudové služby poskytovali európske firmy. Brusel preto navrhol uprednostňovať európskych poskytovateľov pri verejných zákazkách v najcitlivejších odvetviach.
„Chceme mať istotu, že v kritických oblastiach budeme môcť mať vždy pod kontrolou služby a údaje v Európe,“ povedala Virkkunenová.
Balík opatrení zahŕňa aj väčšiu podporu výroby polovodičov a čipov v Európe, a to prostredníctvom zrýchlenia povoľovacích procesov, medzinárodnej spolupráce a posilnenia dodávateľských reťazcov.
Súčasťou opatrení je tiež digitalizácia európskeho energetického sektora, ktorá má zvýšiť dopyt po elektrickej energii v Únii, strojnásobenie kapacity dátových centier EÚ v priebehu najbližších rokov a využívanie softvérových riešení s otvoreným zdrojovým kódom so zámerom zabezpečiť väčšiu flexibilitu a nezávislosť.
Cieľom je posilniť európsky technologický sektor a pomôcť mu konkurovať gigantom zo Silicon Valley a Číne.
Tieto opatrenia majú zároveň podporiť digitálnu autonómiu Európy. Podľa EK spoločnosti mimo EÚ v súčasnosti dodávajú viac než 80 percent jej digitálnych produktov, služieb a infraštruktúry. Americké technologické spoločnosti zároveň zabezpečujú približne 70 percent cloudových služieb v Európe.
Podľa správy francúzskej poradenskej spoločnosti Asteres z roku 2025 EÚ ročne vynakladá približne 264 miliárd eur na americké cloudové služby.
Tlak na posilnenie technologickej suverenity vychádza aj z obáv o ochranu dát Európanov. Americký cloudový zákon z roku 2018 totiž umožňuje americkým úradom požadovať prístup k údajom od poskytovateľov so sídlom v USA bez ohľadu na to, kde sú tieto údaje uložené, konštatuje AFP.
O navrhovanom balíku opatrení budú ešte rokovať Európsky parlament a Rada Európskej únie.
