Priepasť medzi rastom ziskov firiem a rastom miezd je v Spojených štátoch na rekorde, píše denník The Wall Street Journal (WSJ). Mzdy sa v prvom štvrťroku zvýšili o 0,8 percenta, zatiaľ čo zisky firiem o 2,7 percenta.
To podľa listu napovedá, prečo ľudia nazerajú na stav ekonomiky skepticky aj napriek tomu, že hrubý domáci produkt (HDP) aj akciové trhy rastú.
Podiel miezd na hrubom domácom príjme, ktorý je koncepčne podobný HDP, tak predstavoval 51 percent, čo je najnižšia hodnota od začiatku zaznamenávania týchto údajov v roku 1947. Podiel ziskov naopak vzrástol na 12,1 percenta a bol najvyššie od roku 1950.
Ide o najnovší míľnik v trende, ktorý sa začal výrazne prejavovať v prvom desaťročí tohto storočia a po pandémii ešte nabral na sile, píše WSJ. Po očistení o infláciu stúpli hodinové mzdy od konca roka 2019 o tri percentá, zatiaľ čo podnikové zisky sa zvýšili o 50 percent.
Nejde ani tak o to, že by práca strácala na hodnote, ale skôr o to, že kapitál zažíva obrovský rozmach. A neexistujú žiadne známky toho, že by mal nastať zvrat trendu, uvádza denník.
Napríklad prudký rast cien energií z posledného obdobia spôsobil, že disponibilný príjem po zdanení, upravený o infláciu, bol v apríli nižší ako v decembri. Medzitým sa podľa analytickej spoločnosti FactSet očakáva, že zisky energetických spoločností v indexe S & P 500 sa v tomto štvrťroku medziročne zdvojnásobia.
Dvaja akademickí ekonómovia tvrdia, že podnikatelia tiež začali časť svojich príjmov vykazovať ako zisk namiesto mzdy, aby si znížili dane. A to najmä po tom, ako bol v roku 2017 prijatý republikánsky daňový zákon.
Podiel práce na výkone ekonomiky klesá z viacerých dôvodov. Je za ním úpadok odborov a presun pracovných miest do zahraničia, najmä do Číny. To podkopáva vyjednávaciu silu zamestnancov. Potrebu pracovnej sily v odvetviach, ako je výroba, tiež znižuje automatizácia.
