Európskej únii hrozí slabšia hospodárska aktivitu, keďže konflikt na Blízkom východe spúšťa nové energetické šoky, čo ovplyvní infláciu a ekonomická nálady ako také. Vyplýva to z jarných ekonomických prognóz na rok 2026, ktoré vo štvrtok zverejnila Európska komisia (EK).
Komisia pripomenula, že ešte vo februári sa očakávalo, že ekonomika EÚ bude rásť miernym tempom popri poklese inflácie, ale výhľad sa od vypuknutia konfliktu v Iráne zmenil. Inflácia sa začala zvyšovať niekoľko týždňov po vypuknutí konfliktu, poháňaná nárastom cien energetických komodít, a hospodárska aktivita stráca na dynamike.
Situácia sa má v roku 2027 mierne zlepšiť, ak sa napätie na energetických trhoch zmierni.
Rast HDP až v budúcom roku
Po dosiahnutí 1,5-percentného rastu v roku 2025 eurokomisia predpokladá, že rast HDP v EÚ sa v roku 2026 spomalí na 1,1 percenta (zníženie o 0,3 percentuálneho bodu oproti jesennej ekonomickej prognóze - 1,4 percenta).
Rast HDP by sa mal v roku 2027 mierne zrýchliť na 1,4 percenta. Projekcie rastu pre eurozónu sú tiež revidované smerom nadol, z vlaňajších 1,2 percenta na 0,9 percenta v roku 2026 a 1,2 percenta v roku 2027.
Inflácia v EÚ by mala v roku 2026 dosiahnuť 3,1 percenta - o percentuálny bod viac, ako sa predpokladalo - a v roku 2027 sa zníži na 2,4 percenta, pri očakávanom postupnom poklese cien energií, hoci zostanú približne o 20 percent nad úrovňou spred vojny v Iráne. Aj v eurozóne je inflácia revidovaná smerom nahor - na 3,0 percenta v roku 2026 a na 2,3 percenta v roku 2027.
Blízky východ
Ekonomika EÚ, čistého dovozcu energie, je náchylná na energetické šoky spôsobené konfliktom na Blízkom východe. Ide o druhý takýto šok za menej ako päť rokov. Prudký nárast cien energií znamená vyššie účty domácností a vyššie obchodné náklady, ktoré znižujú zisky mnohých odvetví a odkláňajú príjmy z ekonomiky EÚ do krajín vyvážajúcich energiu.
Uvedený konflikt viedol k poklesu spotrebiteľskej dôvery na 40-mesačné minimum uprostred rastúcich obáv z prudkej inflácie a straty pracovných miest. Napriek tomu sa očakáva, že spotreba zostane hlavným motorom rastu EÚ.
Investície podnikov budú obmedzené prísnejšími podmienkami financovania, nižšími ziskami a zvýšenou neistotou. Slabší externý dopyt tiež ovplyvňuje rast exportu.
Komisia upozornila, že investície EÚ do energetickej odolnosti, najmä po ruskej invázii na Ukrajinu, sa vyplácajú. Diverzifikácia dodávok, dekarbonizácia a nižšia spotreba energie umožnili ekonomike EÚ lepšie absorbovať súčasný energetický šok.
V roku 2025 vzrástla zamestnanosť v EÚ o 0,5 percenta, čím sa do hospodárstva eurobloku pridalo vyše milióna pracovných miest. V roku 2026 sa predpokladá spomalenie rastu zamestnanosti na 0,3 percenta a mierny nárast na 0,4 percenta v roku 2027. Dlhodobý pokles miery nezamestnanosti sa má v roku 2027 stabilizovať na úrovni okolo šesť percent. Rast nominálnych miezd by mal zostať silný, keďže mzdy sa prispôsobujú vyššej inflácii.
Deficit aj dlh bude stúpať
Očakáva sa, že deficit verejných financií v EÚ sa zvýši z 3,1 percenta HDP v roku 2025 na 3,6 percenta do roku 2027, čo odráža tlmenú hospodársku aktivitu, vyššie úrokové výdavky, opatrenia na zmiernenie vplyvu vyšších cien energií na domácnosti a firmy a zvýšené výdavky na obranu. Verejné investície v EÚ sa majú v roku 2027 stabilizovať na vysokých úrovniach.
Pomer dlhu EÚ k HDP by mal vzrásť z 82,8 percenta v roku 2025 na 84,2 percenta v roku 2026 a 85,3 percenta v roku 2027. V eurozóne sa očakáva, že tento pomer vzrastie z 88,7 percenta v roku 2025 na 90,2 percenta a 91,2 percenta v roku 2026 a 2027.
To odráža vyššie primárne deficity a nepriaznivý rozdiel medzi úrokovými sadzbami a rastom. Očakáva sa, že do roku 2027 budú mať štyri členské štáty pomer dlhu nad 100 percent HDP.
Vzhľadom na vysoký stupeň neistoty, najmä pre krízu na Blízkom východe a možné obmedzenie dodávateľských podmienok, EK základnú prognózu doplnia alternatívnym scenárom. Ten predpokladá, že ceny energií výrazne stúpnu a vrchol dosiahnu koncom roka 2026. V tomto scenári by sa inflácia nezmiernila a hospodárska aktivita by sa v roku 2027 neoživila a vyššie ceny by prinútili domácnosti a firmy k výraznejšiemu zníženiu spotreby a investícií.
