Medzinárodný menový fond (MMF) sa stavia skepticky k dočasným opatreniam na zmiernenie cien energií, ako sú cenové stropy či znižovanie daní pri pohonných hmotách.
Takéto vládne opatrenia sú podľa neho nerozumné a nadmerne podporujú bohaté domácnosti s vysokou spotrebou. S odvolaním sa na briefing MMF k situácii v Európe to uviedla agentúra DPA.
Napríklad česká vláda od minulého týždňa kvôli vysokým cenám palív denne stanovuje pre čerpacie stanice ich maximálne ceny. Na začiatku apríla vláda rozhodla aj o zastropovaní marží distribútorov palív, súčasne schválila zníženie spotrebnej dane na naftu. Podobné opatrenia v poslednom čase zaviedli aj ďalšie európske krajiny.
Ceny palív teraz tlačia nahor konflikt na Blízkom východe, ktorý koncom februára začali americko-izraelské útoky na Irán.
Európske vlády by teraz podľa MMF nemali opakovať "nákladné chyby" z obdobia energetickej krízy, ktorá vypukla po začatí ruskej invázie na Ukrajinu v roku 2022. "Rozsiahle a časovo neobmedzené opatrenia sa len ťažko rušia, treba sa im vyhnúť," uviedol menový fond.
Európske vlády za energetické krízy po začatí ruskej invázie na Ukrajinu podľa údajov MMF vynakladali na energetickú podporu v priemere 2,5 percenta hrubého domáceho produktu (HDP).
"Viac ako dve tretiny z toho neboli cielené," uviedol fond. Podľa jeho analýzy by pritom stačilo 0,9 percenta HDP na úplnú kompenzáciu zvýšených nákladov na energie pre najchudobnejších 40 percent domácností.
Riaditeľ európskeho odboru MMF Alfred Kammer v rozhovore s agentúrou Reuters upozornil, že vysoké ceny znižujú dopyt a pomáhajú udržiavať rovnováhu na trhu. Viaceré podporné opatrenia však podľa neho vplyv cien na rovnováhu medzi dopytom a ponukou oslabuje.
Kammer vládam odporučil, aby sa v prípade intervencie zamerali na najchudobnejšie domácnosti. Vyzval tiež na to, aby všetky opatrenia mali jasne stanovený koniec platnosti. "V niektorých krajinách ‘dočasné opatrenia‘ z predchádzajúcej krízy stále platia, čo je zjavne príliš dlho," dodal.
Šéf európskeho odboru MMF zdôraznil, že rozpočtová disciplína je teraz dôležitá, pretože európske krajiny už čelia tlaku na zvyšovanie výdavkov na obranu, dôchodky či zdravotnú starostlivosť.
Zároveň však upozornil, že existuje silný tlak voličov, aby politici proti vysokým cenám palív zasiahli. Európania si totiž podľa neho po covidovej pandémii v roku 2020 a po energetickom šoku v roku 2022 zvykli očakávať, že štát im za každej krízy poskytne podporu.
