Európe zostáva už len asi šesť týždňov, kým jej dojdú zásoby leteckého paliva. Ak sa neobnoví vývoz ropy Hormuzským prielivom, aerolinky môžu začať už čoskoro rušiť lety. V rozhovore s agentúrou AP to dnes povedal výkonný riaditeľ Medzinárodnej agentúry pre energiu (IEA) Fatih Birol.
Hormuzský prieliv je de facto zablokovaný kvôli vojne, ktorú proti Iránu vedú Spojené štáty a Izrael.
Európa má asi ešte šesť týždňov leteckého paliva, povedal šéf energetickej agentúry.
Nemecká letecká spoločnosť Lufthansa od soboty trvalo odstaví 27 prevádzkyschopných lietadiel svojich stratových regionálnych aeroliniek CityLine. Do konca leta plánuje tiež stiahnuť zo svojich diaľkových letov aj šesť medzikontinentálnych lietadiel. Dopravca to oznámil v tlačovom vyhlásení, v ktorom ako dôvody označil okrem rastúcej ceny leteckého paliva aj pracovno-právne spory týkajúce sa kolektívnych vyjednávaní.
Krajná núdza
Birol v obsiahlom rozhovore vo svojej kancelárii v Paríži s výhľadom na Eiffelovu vežu vykreslil pochmúrny obraz toho, čo Európu čaká, ak sa situácia rýchlo nezlepší. Povedal, že súčasná ropná kríza je najväčšia, aká kedy bola.
Jej dopady budú podľa neho znamenať vyššie ceny benzínu, vyššie ceny plynu aj vyššie ceny elektriny.
V prvej línii sú podľa neho ázijské krajiny, ktoré sú závislé od energie z Blízkeho východu. Ako príklad menoval Japonsko, Južnú Kóreu, Indiu, Čínu, Pakistan a Bangladéš. "Potom sa to dostane do Európy a Ameriky," dodal.Pre Európu „môžem povedať, že čoskoro budeme počuť správy, že niektoré lety z mesta A do mesta B by mohli byť zrušené kvôli nedostatku leteckého paliva“.
"Kedysi existovala skupina Dire Straits," povedal Birol s odvolaním sa na britskú kapelu, ktorá slávila najväčší úspech v 80. rokoch. Anglické súslovie dire straits možno do slovenčiny preložiť napríklad ako ‘krajná núdza‘, prípadne ‘zúfalá situácia‘.
"Teraz je to naozaj zúfalá situácia, dopady budú na celú globálnu ekonomiku. Čím dlhšie to potrvá, tým horšie to bude pre hospodársky rast a infláciu po celom svete,“uviedol.
Žiadna krajina nie je imúnna
Ekonomické dopady budú nerovnomerné a "najviac budú trpieť krajiny, ktorých hlas nie je toľko počuť," povedal tento turecký ekonóm a expert na energetiku, ktorý stojí na čele IEA od roku 2015. Podľa neho pôjde hlavne o rozvojové krajiny – chudobnejšie štáty v Ázii, Afrike a v Latinskej Amerike.
Bez urovnania konfliktu s Iránom, ktoré by trvalo znovu otvorilo Hormuzský prieliv, ale budú trpieť všetci, povedal. "Niektoré krajiny môžu byť bohatšie ako iné. Niektoré môžu mať viac energie ako iné, ale žiadna krajina, žiadna krajina nie je voči tejto kríze imúnna,“ varoval.
Spojené štáty a Izrael 28. februára zaútočili na Irán. Ako jeden z dôvodov uvádzali obavy, že by Irán mohol získať jadrovú zbraň. Teherán a jeho spojenci v odvete začali dronmi, balistickými strelami a raketami útočiť na Izrael a na arabské štáty v regióne, kde sú americké vojenské objekty.
Terčom iránskych útokov sa však stali aj civilné ciele vrátane ropnej infraštruktúry alebo obchodných lodí v Hormuzskom prielive. Touto vodnou cestou pred vojnou prechádzala asi pätina svetových dodávok ropy a skvapalneného zemného plynu (LNG).
Teraz v oblasti panuje prímerie. Po prvých mierových rokovaniach medzi USA a Iránom, ktoré nepriniesli hmatateľné výsledky, sa podľa dostupných informácií chystajú ďalšie ešte v tomto týždni.
