Extrémnym prípadom je Japonsko. Tamojšie zadlženie sa už blíži hranici 240 percent HDP. FOTO: REUTERS

Vyspelé krajiny majú rekordné dlhy. Globálna stabilita je v ohrození, experti bijú na poplach

Obrovské zadlženia boli predtým typické hlavne pre chudobné a málo rozvinuté ekonomiky.
Situácia sa však zmenila.
Extrémne dlhy čoraz viac trápia aj krajiny, u ktorých by to ešte pred niekoľkými desiatkami rokov príliš nikto nečakal.
Francúzsko, Taliansko, Veľkú Britániu, Japonsko alebo napríklad Spojené štáty americké.

Situácia s extrémne vysokými dlhmi štátov sa začala prudko zhoršovať počas koronavírusovej pandémie, keď politici reagovali na obrovský prepad hospodárskej výkonnosti prudkým nárastom verejných výdavkov. Odvtedy sa však tieto trendy nepodarilo skrotiť, píše The New York Times.

Americký dolár pokračuje v poklese po tom, čo Trump odmietol obavy zo slabšej meny.

Štáty musia nielen splácať pôžičky, ide tiež o takzvané náklady na obsluhu štátneho dlhu. Jednoducho povedané ide o úroky, ktoré sa kvôli dlhom musia zo štátnej kasy hradiť. Tieto peniaze však následne chýbajú inde.

Už od koronavírusovej pandémie takmer celý svet bojuje s vyššou infláciou, na ktorú centrálne banky zareagovali sprísnením menovej politiky. Došlo teda väčšinovo k zvýšeniu úrokových sadzieb, čo viedlo práve aj k rastu nákladov na obsluhu štátneho dlhu.