Európska únia môže kompenzovať vplyv amerických ciel, ak odstráni niektoré zo svojich vnútorných bariér.
Uviedla to v piatok prezidentka Európskej centrálnej banky Christine Lagardová na konferencii vo Frankfurte nad Mohanom, informujú AFP a Reuters.
Upozornila pritom, že Európa je čoraz „zraniteľnejšia“ voči šokom, ako sú clá a zároveň zaostáva v oblastiach, ktoré budú poháňať hospodársky rast, ako je umelá inteligencia.
Európa zaostáva vo vývoji
Kontinent by podľa nej mal urýchliť svoju integráciu a prepracovať model rastu založeného na exporte, ktorý zasiahol protekcionizmus na globálnej úrovni, od obchodných ciel amerického prezidenta Donalda Trumpa až po obmedzenia vývozu vzácnych zemín v Číne, ktoré podčiarkli závislosť EÚ od tretích krajín.
„Globálne šoky sa zintenzívnili, s rastúcimi americkými clami, ruskou inváziou na Ukrajinu a čoraz silnejšou konkurenciou zo strany Číny,“ uviedla.
Európsky domáci trh medzitým „stagnoval“, najmä v oblastiach, ktoré majú podporiť budúci rast, ako je digitálny sektor a umelá inteligencia, povedala Lagardová.
EÚ potrebuje posilniť svoju domácu ekonomiku ako „zdroj odolnosti v neistom svete“. Hospodársky rast Európy bol v ostatných rokoch utlmený a výrazne zaostáva za Spojenými štátmi a Čínou.
Reformy môžu nahradiť exportný model a zvýšiť odolnosť
Európsky blok by to však mohol zlepšiť, ak by uľahčil obchod medzi svojimi 27 členmi, pričom ako príklad uviedla Holandsko, jednu z najotvorenejších ekonomík Únie.
„Naša analýza ukazuje, že ak by všetky krajiny EÚ znížili svoje bariéry len na rovnakú úroveň ako Holandsko, vnútorné bariéry by mohli klesnúť približne o 8 percentuálnych bodov pre tovar a 9 percentuálnych bodov pre služby,“ povedala na konferencii vo Frankfurte nad Mohanom.
„Ak by sme urobili len štvrtinu z toho, stačilo by to na dostatočné posilnenie vnútorného obchodu, ktoré by plne vykompenzovalo vplyv amerických ciel na hospodársky rast.“
Vymenovala pritom rozsiahle hospodárske reformy, od harmonizácie daní z pridanej hodnoty a vytvorenie celoeurópskeho korporátneho práva, cez lepšiu integráciu finančného sektora až po zníženie obchodných bariér a zjednodušenie rozhodovacích procesov EÚ.
Varovala, že ďalšie roky „strateného rastu, stratenej produktivity by boli nielen sklamaním pre budúce generácie, ale aj nezodpovedné“.
Ak sa zavedú radikálne reformy, „môžeme skutočne zabezpečiť, aby bola Európa silná a nebola obeťou rozhodnutí prijímaných mimo tohto regiónu,“ vyhlásila.
Lagardová na konferencii ocenila fiškálne výdavky, najmä v Nemecku, na podporu ekonomiky a dodala, že ECB, ktorá v rokoch 2024 - 2025 prudko znížila sadzby, prispela svojim dielom na pomoc hospodárstvu.
„Budeme naďalej upravovať našu menovú politiku podľa potreby, aby sme zabezpečili, že inflácia zostane na našej cieľovej úrovni,“ dodala Lagardová.